Andrej Babiš si všimol hybridnú vojnu proti Česku. Nič však proti nej nerobí
Andrej Babiš pripustil, že zo strany Ruska čelíme hybridnej vojne. Je to podstatný posun, pretože dosiaľ sa slovu vojna vyhýbal. Dookola opakoval, že chce hovoriť len o mieri. Premiéra síce môžeme pochváliť, že pomaly začína chápať realitu, je to však veľmi neskoro a predovšetkým k činom, ktoré by potvrdili jeho precitnutie, je stále ďaleko.
Andrej Babiš povedal: „Zo strany Ruska čelíme hybridnej vojne, a preto naše spravodajské služby venujú všetkým rizikám spojeným s aktivitami ruských spravodajských služieb namierenými proti našej krajine najväčšiu možnú pozornosť.“ Išlo o reakciu na vystúpenie poľského premiéra Donalda Tuska, ktorý varoval pred novou možnou ruskou stratégiou – údermi dronov a rakiet priamo proti štátom, ktoré podporujú Ukrajinu.
Keď priletia drony
V Babišovom výroku si môžeme všimnúť pomerne oneskorenú terminológiu. Začal hovoriť o hybridnej vojne vo chvíli, keď zjavne hrozia, a to nielen podľa Donalda Tuska, priame útoky. Keď priletia drony, tak na tom už predsa nie je nič „hybridné“. Sú to plnohodnotné vojnové akty. Je síce pochopiteľné, že český premiér nechce strašiť verejnosť, no na druhej strane to vyvoláva obavu, či si skutočne uvedomuje vážnosť situácie.
Zatiaľ to tak, žiaľ, nevyzerá. Doterajšie kroky jeho vlády museli Rusko skôr tešiť. To, čo sa dá naozaj nazvať hybridnými útokmi, Babiš dlhodobo nebral vážne. Rozprášil strategickú komunikáciu štátu, nástroj, ako sa brániť útokom v informačnom priestore.
Keď sa objavila prepracovaná ruská dezinformačná operácia na rozoštvanie Čechov a Poliakov, na rozdiel od Donalda Tuska, ktorý reagoval učebnicovým príkladom kvalitnej strategickej komunikácie, ju Babiš iba bagatelizoval. Najnovšie zase ani slovkom nenaznačil nesúhlas s účasťou vládneho poslanca a podpredsedu parlamentného výboru pre obranu Jindřicha Rajchla na konferencii proruského spolku Svatopluk, na ktorej vystúpil v paneli s ruským propagandistom a priateľom Vladimíra Putina, Fiodorom Lukjanovom. Lukjanov ako hlavný Putinov ideológ obhajuje ruské vraždenie na Ukrajine a je na sankčnom zozname Európskej únie.
Oveľa lepšie to nie je ani s prípravou na obranu pred reálnymi, nielen hybridnými útokmi Ruska. Namiesto masívneho zbrojenia podľa vzoru Poľska, pobaltských krajín či Nemecka drží Babišova vláda obranné výdavky na nutnom minime a robí z Česka štát, ktorý je v ochote brániť sa na chvoste Severoatlantickej aliancie.
Babiš medzi vojnou a mierom
Samotný premiér Babiš pôsobí zmätene. Navrhuje síce vytvorenie európskej protiraketovej a protidronovej obrany, ale nechce sa na nej finančne podieľať. Keď dostane otázku, čo robí pre zvýšenie odolnosti a pripravenosti spoločnosti, spomenie si len na „stánky“ na Dňoch NATO a vzápätí spustí ako kolovrátok, že chce mier.
A čo je horšie: pripúšťa, že sme v ohrození, ale pokojne sa prizerá, ako minister obrany za SPD, stranu dlhodobo naklonenú Rusku, zakazuje náčelníkovi generálneho štábu cestu na Ukrajinu, ktorá je dnes najlepšia na svete práve v oblasti protidronovej obrany a kde by sme sa mohli naozaj učiť. V Kremli sa musia výborne zabávať.
Pochváľme Andreja Babiša, že pripustil aspoň to, že hybridná vojna proti nášmu štátu je realitou. Ešte by si mohol všimnúť, že v nej na strane Ruska bojujú aj niektorí politici, ktorí držia pri živote jeho vládu. A keď im už dovolí propagandistické pôsobenie v prospech vojnového zločinca Vladimira Putina, aspoň by im ho nemal uľahčovať svojou pasivitou.
Hlavne by mal piatej kolóne Ruska v Česku zatrhnúť kroky, ktoré priamo podkopávajú obranyschopnosť republiky – a to nie v hybridnom, ale vo fyzickom zmysle. Ak to neurobí, bude napriek všetkým rečiam o nutnosti obrany jej faktickým spolupracovníkom.
