Maďarsko plánuje zapojiť obce do vlastníctva veterných parkov
Maďarsko chce pri pripravovanom rozvoji veternej energetiky zapojiť do projektov aj miestne samosprávy a energetické komunity. V tendri na najmenej 700 megawattov novej veternej kapacity môžu získať možnosť nadobudnúť až 25-percentný podiel v projektových spoločnostiach.
Vyplýva to z informácií maďarského ministerstva hospodárstva a energetiky. Minister hospodárstva a energetiky István Kapitány uviedol, že pripravované veterné projekty majú byť financované prevažne zo súkromného kapitálu.
Zapojenie obcí a energetických komunít má podľa neho zabezpečiť, aby časť ekonomických prínosov zostávala priamo v regiónoch, kde budú elektrárne postavené.
Podľa údajov prezentovaných ministrom by ekonomická participácia mohla miestnym komunitám priniesť jednorazové príjmy od približne 17 miliónov do troch miliárd forintov a následne ročné výnosy od približne deviatich miliónov až po 500 miliónov forintov v závislosti od veľkosti projektu a lokality.
Maďarsko chce prostredníctvom aktuálneho tendra vytvoriť najmenej 700 MW novej veternej kapacity. Krajina mala približne dve desaťročia len obmedzený rozvoj veternej energetiky a jej inštalovaný výkon sa od roku 2016 pohyboval približne na úrovni 330 MW.
Slovensko zvolilo odlišný prístup
Slovensko pri rozvoji veternej energetiky zvolilo odlišný spôsob zapojenia samospráv. Novela zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie účinná od novembra 2025 zaviedla pri veterných projektoch v akceleračných zónach záväznosť stanoviska dotknutej obce. Ak obec so stavebným zámerom nesúhlasí, príslušný povoľovací orgán je jej stanoviskom viazaný.
Rovnako je viazaný stanoviskom ÚRSO z pohľadu stability cien elektriny a stanoviskom prevádzkovateľa prenosovej sústavy z pohľadu stability siete a súhlasu s pripojením. Nesúhlasné stanovisko ktoréhokoľvek z týchto subjektov je pre povoľovací orgán záväzné. Slovenská legislatíva tak dáva samosprávam pri veterných projektoch v akceleračných zónach možnosť zabrániť povoleniu konkrétneho stavebného zámeru.
Maďarský model sa popri povoľovaní snaží vytvoriť aj ekonomickú motiváciu na spoluúčasť miestnych komunít.
Analytik: Princíp spoluúčasti je kľúčom
Podľa energetického analytika Andreja Noska je maďarský model zaujímavý práve z pohľadu vzťahu medzi investorom a miestnou komunitou.
„Na Slovensku je komunitná energetika ovplyvnená hlavne právom obce povedať nie. Budapešť nám však ukazuje aj inú možnosť a druhú stranu mince, ako umožniť lokálnej komunite priamu účasť na energetickej investícii a robiť z obce spoluvlastníka, ktorý má dôvod povedať áno, pretože z toho reálne profituje,” uviedol Nosko.
Ekonomická účasť miestnych komunít môže podľa neho meniť aj ich postoj k novým energetickým projektom. Ak časť výnosov zostáva priamo v obci, vzniká podľa analytika väčší priestor na dohodu medzi investorom a samosprávou.
Nosko zároveň upozorňuje, že samotný vlastnícky podiel úspech projektu nezaručuje. „Podiel 25 percent nič nezaručuje, ak chýba transparentnosť zmluvy a ak obec nemá kapacitu vyjednávať so skúseným investorom rovnocenne. Ale princíp, že pri energetických investíciách treba spolupracovať s lokálnymi komunitami a zainteresovať ich na investíciách aj na strane zisku, je kľúčom,” dodal.
Komunitná energetika na Slovensku je v počiatočnej fáze
Rozvoj komunitnej energetiky na Slovensku zostáva zatiaľ v počiatočnej fáze. Register ÚRSO eviduje viacero energetických spoločenstiev, pričom len počas roka 2026 pribudli osvedčenia pre deväť subjektov.
Rozdiel medzi slovenským a maďarským prístupom tak spočíva najmä v spôsobe, akým sa miestne komunity zapájajú do prípravy projektov. Slovenský rámec posilňuje rozhodovaciu pozíciu obcí pri povoľovaní, zatiaľ čo Maďarsko sa snaží kombinovať výstavbu nových zdrojov s možnosťou majetkovej a finančnej účasti samospráv a energetických komunít.
Maďarský minister potvrdil možnosť až 25-percentnej účasti týchto subjektov v pripravovaných veterných projektoch. Či ekonomická participácia prispeje k rýchlejšiemu povoľovaniu a vyššej akceptácii veterných elektrární, ukáže až realizácia prvých projektov.
Samotné zvýšenie výroby z vetra pritom automaticky neznamená nižšie účty domácností, keďže konečné ceny elektriny ovplyvňujú aj veľkoobchodné ceny, náklady na siete, regulácia či spôsob financovania nových zdrojov.
