Za svoje sa máme hanbiť? Východniar sa po rokoch v Nórsku vrátil do rusínskej Litmanovej
„Momentálne som už chvalabohu na dôchodku,” spokojne hovorí Michal Hlinka z Litmanovej v okrese Stará Ľubovňa. Z tejto prihraničnej rusínskej dediny pod horou Zvir, preslávenej údajným zjavením Panny Márie Nepoškvrnenej Čistoty, odchádzal dlhé roky za prácou do Nórska.
V súčasnosti už žije natrvalo vo svojej obci, venuje sa záľubám, ktorých má požehnane, a pomáha pri záchrane kultúrneho dedičstva. Je aktívny v Rusínskej obrode na Slovensku. Inak než rusínsky ani neprehovorí.
Hlinkovci majú päť detí. Tri dcéry a dvoch synov. Všetci pokračujú v tradícii, hovoria po rusínsky.
Odliv ľudí z tohto regiónu, ktorý je zaradený medzi najchudobnejšie, tzv. prioritné okresy Slovenska, je stále aktuálny. A len málo ľudí sa vracia domov, ako pán Hlinka.
Vysťahovalecké vlny
„Dosť ľudí odtiaľto odišlo. Kopa ľudí odišla do Ameriky, poodchádzali ešte pred prvou svetovou vojnou. Ďalšia veľká vlna bola v deväťdesiatych rokoch. Teraz tu chýbajú,” konštatuje Michal Hlinka, ktorý v Litmanovej vedie folklórny súbor Majdan. Aj v ňom cítiť odliv mladej generácie.
„Trochu sa to ustálilo, ale mladí stále chodia na zárobky do západnej Európy,” zdôrazňuje Hlinka a poukazuje na to, že napríklad na miestnom družstve kedysi robilo aj 250 ľudí, „teraz ich je tam možno desať”.
K litmanovským folkloristom sa hlásia aj ľudia zvonku. Väčšinou tí starší. „Teraz prišiel ku nám jeden, ktorý žije v Amerike asi od roku 1995, ale stále ho to ťahá domov. Chce s nami spievať. Hovorím, Michal, aký problém? Zo začiatku chodieval do Litmanovej na mesiac, teraz už na tri mesiace. Bol s nami aj na vystúpení v Maďarsku,” vraví pán Hlinka.
Za prácou do Nórska
On sám nežil v kuse v Nórsku, ale takmer dve dekády do tejto škandinávskej krajiny dochádzal: „Podľa toho, ako bolo s robotou. Niekedy som tam išiel na tri mesiace, potom som bol mesiac doma. Inokedy to boli dva mesiace alebo aj pol roka.”
