Rezort financií zlepšil prognózu na budúci rok, ekonomika by mala rásť o 1,8 percenta
Slovenská ekonomika by mala tento rok vzrásť o 0,8 percenta, budúci rok by mal rast zrýchliť na 1,8 percenta. Vyplýva to z aktuálnej septembrovej makroekonomickej prognózy, ktorú zverejnilo Ministerstvo financií SR.
Rezort pre tento rok nezmenil svoju predchádzajúcu júnovú predikciu, pre budúci rok ju však zlepšil, keď pôvodne očakával rast ekonomiky na úrovni 1,5 percenta.
„Mierne zlepšenie by malo prísť aj napriek pretrvávajúcim negatívnym vplyvom externého prostredia, ktoré stále ťahajú našu ekonomiku nadol. Ide o obchodné vojny, energetickú krízu, clá zo strany USA či stratu konkurencieschopnosti Európskej únie,“ zhodnotilo ministerstvo s tým, že najnovšia prognóza už zohľadňuje parametre budúcoročného rozpočtu.
Lepšiemu vývoju by malo podľa ministerstva financií pomôcť oživenie súkromnej spotreby aj exportu. Významným impulzom bude nábeh výroby automobilky Volvo. „V rokoch 2029 a 2030 by sa mal rast ekonomiky dostať mierne nad 2 percentá, pričom hospodársku aktivitu podporí aj intenzívnejšie čerpanie európskych fondov,“ avizoval rezort.
Aktuálna prognóza ministerstva financií počíta aj s priaznivejším vývojom v oblasti inflácie. Tempo rastu cien by malo v roku 2027 spomaliť na 2,9 percenta z tohtoročných 3,7 percenta. Infláciu by malo tlmiť aj predpokladané pokračovanie energopomoci pre domácnosti.
„Pozitívnejší vývoj sa očakáva aj pri reálnych príjmoch domácností. Priemerná nominálna mzda by mala tento rok vzrásť o 4,5 percenta. Po očistení o infláciu by na budúci rok mali reálne mzdy vzrásť o 1,4 percenta,“ vyčíslilo ministerstvo.
Zároveň upozornilo, že kým pre Slovensko sa prognózy rastu mierne zlepšujú, Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj upravila odhad rastu eurozóny na rok 2027 smerom nadol z pôvodných 1,2 percenta na 1 percento. Slovensko by malo rásť budúci rok rýchlejšie ako priemer eurozóny, ale aj Francúzsko (0,7 percenta) či Nemecko (1,1 percenta).
Riziká prognózy sú podľa Inštitútu finančnej politiky vyvážené. Dlhodobo vyššie ceny energií môžu stlmiť reálny výkon ekonomiky a priniesť fiškálne náklady pre rozpočet. Neistota v externom prostredí súvisiaca s vojenskými konfliktami a obchodnými bariérami môže oddialiť oživenie exportu a znížiť rast ekonomiky.
„Naopak, rýchle ukončenie konfliktu na Blízkom východe by viedlo k nižším cenám energií, nižším úrokovým sadzbám a k zníženiu fiškálnych nákladov. V neposlednom rade, momentum v Nemecku môže byť dynamickejšie, než očakáva aktuálna prognóza,“ doplnil inštitút v komentári k prognóze.
