Nad muzikálom ohŕňala nos, dnes na Novej scéne spoluvytvára Matildu
Hudobníčka Andrea Bučko pôsobí ako dramaturgička a umelecká manažérka na Novej scéne a podieľala sa na muzikáloch Oliver!, Müller – Život na dva ťahy či najnovšom s názvom Matilda. Kedysi nad týmto žánrom ohŕňala nos, no potom zistila, koľko práce sa za ním skrýva. Do divadla prišla pred štyrmi rokmi ako nepopísaný papier – videla muzikály, ktoré sa jej páčili, aj také, ktoré ju nenadchli.
„Sú aj gýčové muzikály. Koniec koncov, aj Matilda je v niečom gýčová, no ten gýč má nadhľad a vtip. Ak ho tak človek vezme od prvého momentu, začne si ho užívať, lebo je tam zámerne. Aj s gýčom sa dá pracovať tak, aby slúžil umeniu,“ hovorí Bučko.
Pochádza z umeleckej rodiny – jej otec je herec a recitátor, mama hudobníčka. „Keď som chcela ísť na konzervatórium, rodičia mi vraveli, aby som išla radšej na gymnázium, po ktorom sa budem môcť rozhodnúť pre čokoľvek. Od detstva som milovala sedieť za klavírom a vymýšľať si pesničky, no neznášala som cvičenie, takže bolo jasné, že zo mňa virtuózka nebude,“ opisuje.
Pri najnovšom muzikáli Matilda robí dramaturgickú supervíziu. „Nazvali sme to dramaturgickou supervíziou, pretože sme prebrali verziu z Městského divadla Brno – muzikál si už určitou dramaturgiou prešiel. Preklad Matildy robil režisér so svojou manželkou, no keďže hovorí po česky, pri slovenskom jazyku a pri práci s deťmi hľadali niekoho, kto nad tým celým bude držať ochrannú ruku,“ vysvetľuje.
Prečo práve Matilda? „Prvý nápad mala riaditeľka Ingrid Fašiangová, keď videla muzikál v Brne. Neskôr som ho videla aj ja a zároveň mám veľmi blízky vzťah k autorovi Roaldovi Dahlovi. Vyrastala som na jeho poetike – podľa mňa je to geniálny spisovateľ, ktorý vie písať tak, že to zaujme každého. Jeho témy sú ľudské a silné. Cez hyperbolu a pitoreskný humor vie podať charaktery tak, že je jasný rozdiel medzi dobrom a zlom,“ hovorí.
Nová scéna kombinuje veľké licencované tituly ako Matilda s pôvodnými slovenskými projektmi, ako bol muzikál o Richardovi Müllerovi či Mojžiš. „Stav slovenského muzikálu vnímam ako zlepšujúci sa, podporujeme nové autorsko-realizačné tímy. V kontexte nášho divadla som rada, ako sa nám teraz darí s Mojžišom a Müllerom v konkurencii veľkých svetových titulov. Tvorcovia majú odvahu,“ uvádza Bučko.
Na otázku, čo je náročnejšie – práca na autorskom muzikáli alebo na licencovanom titule, odpovedá: „Obidve formy sú náročné a som rada, že mám s nimi skúsenosť. Pri muzikáli Müller – Život na dva ťahy som Romanovi Polákovi asistovala počas celej tvorby. Chodila som s ním za ľuďmi, robili sme rozhovory a zbierali materiály. Boli to skoro dva roky práce a pre mňa i školy, stálo ma to viac síl než licencované tituly.“
