Biela noc 2026: Dronová šou aj návrat vyzy, festival má menej diel no stále rozsvieti Bratislavu
Festival Biela noc prináša do ulíc Bratislavy svetelné projekcie, digitálne umenie, hudbu a interaktívne zážitky už 12 rokov. Podujatie zároveň odhaľuje miesta, ktoré sú často neprístupné alebo verejnosti menej známe.
Počas najbližšieho víkendu oživia nočnú Bratislavu umelci, ktorí otvárajú dialóg medzi prírodou a technológiami. Návštevníci sa môžu tešiť na dronovú šou meniacu sa do súhvezdí, multimediálnu inštaláciu v Starej tržnici či návrat ryby, ktorá Dunaj už dávno opustila.
„Tento rok máme najnižší rozpočet v celej histórii Bielej noci, klesol oproti minulému roku o 250-tisíc eur. Výrazne sme museli okresať počet diel – kedysi ich bolo v Bratislave cez 50, teraz ich máme 30,” hovorí riaditeľka festivalu Zuzana Pacáková.
„Som rada, že okrem silnej domácej scény sa predstavia umelci z Japonska, Francúzska, Veľkej Británie, Švajčiarska, Poľska, Česka, Rumunska, Rakúska, Kanady či Talianska,” dodáva.
Festival uvedie množstvo premiér a projektov vytvorených priamo pre Bratislavu. Biela noc sa koná od 2. do 4. októbra. Hlavná trasa povedie od Eurovey cez historické centrum až po Vydricu, väčšina diel bude prístupná bezplatne.
Nad Dunaj vyletí 300 dronov, ktoré sa postupne premenia na súhvezdia, kŕdle vtákov, roj včiel či pohybujúce sa ľudské telo. Na historickom nádvorí Ruttkayovcov Vrútockých na Uršulínskej vznikne interaktívny digitálny dážď.
Vo svetovej premiére sa predstaví monumentálna 360-stupňová inštalácia britského štúdia Rebel Overlay s názvom Strata, ktorú tvorí dvanásť transparentných LED obrazoviek v oceľovej konštrukcii.
Starú tržnicu pohltí multimediálna inštalácia od štúdia NONOTAK, ktoré založili francúzska umelkyňa Noemi Schipfer a japonský audiovizuálny tvorca Takami Nakamoto. Pôjde o sedem párov svetelných kinetických objektov vytvárajúcich trojrozmerné obrazce.
Do Bratislavy sa vráti aj britská dvojica Luker & Estrellas s gigantickými klíčkami vyrastajúcimi z architektúry Vydrice. Pri Vodnej veži sa objaví minimalistická svetelná inštalácia poľských umelkýň Ewy Łuczak a Katarzyny Szarek.
Fasádu Hotela Kyjev premení Samuel Hagara dielom Sféra spojenia, ktoré pracuje s motívom stretu a splynutia dvoch svetov.
Do Bratislavy sa symbolicky vráti vyza veľká, jedna z najväčších rýb, ktorá kedysi migrovala vodami Dunaja. Na promenáde pri Starom meste bude v podobe monumentálneho svetelného objektu rybieho mláďaťa.
Televízna veža Kamzík si pripomenie 100 rokov od spustenia pravidelného rozhlasového signálu a 70 rokov od začiatku šírenia televízneho signálu. Vyšle svetelný signál až k inštalácii na Hlavnom námestí, o ktorú sa postará Kvant Show Production v spolupráci s tímom BN Label.
Na Hlavnom námestí japonský umelec Yasuhiro Chida vystaví svetelnú krajinu z fluorescenčných nití pripomínajúcu rozhlasové či televízne signály. Primaciálne námestie obsadí svetelná inštalácia rumunského štúdia H3 inšpirovaná slnečnou žiarou a jej vzťahom k ľudskej skúsenosti.
Ešte v marci nebolo jasné, v akej forme sa Biela noc uskutoční. Fond na podporu umenia stopol financie podujatiam s viacročnými zmluvami. Festival napokon začiatkom júna dostal 50-tisíc eur z FPU na Bielu noc v Bratislave, kým Biela noc v Košiciach druhý rok po sebe nedostala žiadnu podporu.
„Aj po tomto ročníku budeme intenzívne hľadať nových partnerov, pretože budúci rok bude zrejme ešte horší,” konštatuje Pacáková. Festival spustil aj crowdfundingovú kampaň.
Niektorí zahraniční umelci boli ústretoví a zúčastňujú sa aj za nižšie honoráre, než boli pôvodne dohodnuté. „Veľmi veľa umelcov spravilo ústupky, keď videli, aká je situácia,” hovorí Pacáková.
Festival spomínala aj ministerka kultúry Martina Šimkovičová, ktorá na tlačovej konferencii k trojročným zmluvám povedala, že na performancii z roku 2023 zneli „sexistické reči” či „satanistické pesničky”. Voči jej vyhláseniam sa vyhranili organizátori festivalu aj umelci.
„Je mi z toho smutno. Naozaj tu 17 rokov tvrdo pracujeme a podarilo sa nám vytvoriť krásne projekty s medzinárodným presahom. Je problém, keď sa kultúra zbytočne politizuje,” opisuje Pacáková.
