Na drahé energie dal štát päť miliárd. Keď chceli domácnosti znížiť spotrebu, peniaze sa minuli za 45 minút
Slovenská ekonomika spomaľuje, verejné financie sú pod tlakom a vláda hľadá, kde ušetriť. Zároveň sme len za rok 2023 minuli na dotovanie cien energií 2,9 miliardy eur. Za tri roky (2022 – 2024) to bolo spolu vyše 4 miliardy a na konci tohto roku sa celkový účet blíži k 5 miliardám eur.
Otázka, ktorú si v tejto chvíli musíme položiť, neznie „ako ešte znížiť výdavky“, ale oveľa nepríjemnejšie: kam presne tieto peniaze zmizli a čo sme za ne mohli mať namiesto toho?
Odpoveď nie je príjemná. Zmizli. Doslova. Energopomoc je zo svojej podstaty výdavok, ktorý sa minie a na budúci rok začíname od nuly – s tými istými neobnovenými budovami, tou istou vysokou spotrebou a takmer istotou, že problém budeme musieť znova kompenzovať.
Slováci a Slovenky pritom vedia, že najlepšou ochranou pred vysokými účtami je dom, ktorý spotrebuje menej energie.
V programe Obnov dom však štát otvoril tento rok len jedinú výzvu. Záujem o ňu trojnásobne predbehol ponuku a peniaze sa rozchytali za 45 minút. Ďalšia príde až budúci rok.
Z obnovy domov a budov, ktorá by mala byť hlavným systémovým nástrojom boja proti vysokým účtom za energie, sa tak stáva nepredvídateľná lotéria.
Pohľad k susedom – môže to vyzerať inak
Dotačný program v Českej republike beží už od roku 2009, upravený program Nová zelená úsporám od roku 2014 – nástroj na podporu energeticky úsporných renovácií rodinných a bytových domov.
Čísla, ktoré program vykazuje, sú konkrétne: len od roku 2021 bolo schválených vyše 400-tisíc žiadostí, na podporu bolo vyčlenených viac ako 100 miliárd korún (v prepočte zhruba 4 miliardy eur) a podporené opatrenia majú priniesť ročnú úsporu emisií oxidu uhličitého až o 2,4 milióna ton ročne, teda približne 2,5 percenta celkových emisií krajiny. Počet žiadostí zodpovedá zhruba pätine rodinných domov v ČR z celkového množstva 2 milióny rodinných domov.
To nie sú peniaze, ktoré zmizli a problém sa zopakuje. To je investícia, ktorá bude šetriť energiu a teda aj peniaze domácností aj štátu. Každý jeden rok, kým budova stojí.
Česko navyše od roku 2026 pridáva ďalší nástroj: banky a stavebné sporiteľne budú môcť domácnostiam poskytnúť bezúročné úvery v objeme až 50 miliárd korún, dostupné až do konca októbra 2029 alebo do vyčerpania alokácie.
Štát program na pol roka vypol
A Slovensko? Náš vlajkový nástroj na obnovu rodinných domov, program Obnov dom, tento rok ponúkol domácnostiam presne jednu výzvu. O registráciu sa uchádzalo približne 17-tisíc žiadateľov, kapacita programu vystačila na 5 000 z nich a naplnila sa za 45 minút od spustenia.
Ďalšie kolo malo nadviazať v septembri, no namiesto toho bolo odložené až na január 2027.
Inými slovami: kým dopyt po obnove domácností prevyšuje ponuku viac ako trojnásobne, štát program radšej na pol roka úplne vypol. Ak takto vyzerá „systémová podpora obnovy“, potom slovo systém v nej hľadáme márne.
Je to skôr lotéria s obmedzeným počtom žrebov, ktorá sa hrá raz ročne. Pre férovosť však treba doplniť, že od začiatku programu v roku 2022 Slovensko podporilo doteraz okolo 28 000 domov v hodnote približne 500 miliónov eur. To ukazuje, že dotačná schéma potenciál má, ale potrebuje systematické riadenie.
Prečo je to paradox
Pomoc s cenami energií mala byť mimoriadnou krátkodobou a adresnou reakciou na energetickú krízu. Namiesto toho sa z nej stal opakovane hlavný nástroj riešenia vysokých cien energií pričom sama osebe neznižuje ani jeden watt spotreby.
Budovy, ktoré spotrebúvajú príliš veľa energie dnes, ju budú spotrebúvať príliš veľa aj o rok, o desať rokov, ak sa neobnovia.
Kompenzujeme teda dôsledok problému, o ktorého príčinu sa nestaráme. Robíme to v objeme, ktorý by pri inom nasmerovaní dokázal zásadne pohnúť s investičným dlhom vo fonde slovenských budov. Zároveň ho dopĺňame dotačnou schémou, ktorá dopyt domácností pokrýva len na pár desiatok minút v roku.
Sociálna pomoc má svoje miesto a domácnosti v núdzi ju potrebujú aj naďalej.
Otázkou nie je, či pomáhať, ale či pomáhať výlučne kompenzáciou, alebo aj investíciou, ktorá znižuje potrebu pomoci do budúcnosti a či túto investíciu vieme ponúknuť inak než formou lotérie. Čím dlhšie tento rozdiel ignorujeme, tým drahšie nás bude stáť a to nielen v eurách, ale aj v premeškanom čase.
Slovensko nepotrebuje ďalšiu jednorazovú výzvu ani ďalší rok kompenzácií vysokých cien energií. Potrebuje rozhodnutie, že časť z týchto miliárd bude odteraz smerovať tam, kde má trvalý účinok.
