Ústavný právnik: Vláda je pri rozpočte ako dieťa. Chytá sa horúcej pece a dúfa, že to nebude páliť
Vláda pri spôsobe, akým prijíma rozpočet, porušuje povinnosť vyplývajúcu z ústavného zákona. Konštatuje to vedecký pracovník Slovenskej akadémie vied z Ústavu štátu a práva Samuel Cibik.
Hoci ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti káže vláde pre vysoký dlh predložiť vyrovnaný rozpočet, čo je jednou zo sankcií zákona, vláda v utorok do parlamentu poslala rozpočet s deficitom 7,5 miliardy eur.
Podľa Cibika neobstoja argumenty premiéra, že sa na vládu opäť vzťahuje výnimka zo sankcií, a preto nemusela vyrovnaný rozpočet predložiť. „Vidím v tom úmysel obchádzať ústavný zákon,“ hovorí Cibik s tým, že ide o riskantný postup, ktorý môže vyústiť až do situácie, keď Ústavný súd vyhlási rozpočet schválený parlamentom za protiústavný.
Premiér Robert Fico prišiel na jar s vlastnou interpretáciou zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Odvoláva sa na výnimku v ústavnom zákone, podľa ktorej sa najprísnejšie sankcie na vládu neuplatnia, ak niektoré mimoriadne výdavky štátu spojené s členstvom v medzinárodných organizáciách presiahnu tri percentá HDP.
Ústavní právnici vrátane Cibika namietajú, že klauzula sa celkom jasne týka iba mimoriadne zvýšených výdavkov. Vláda sa však v rozpore s ústavným zákonom odvoláva na bežné výdavky štátu vynaložené na obranu či spolufinancovanie fondov Európskej únie.
„Pri jej interpretácii zákona by sa nikdy v živote sankcie v praxi neuplatnili. Na čo by potom existovali, to nedáva zmysel,“ hovorí Cibik.
Podľa Cibika ústavný zákon jasne hovorí, že ak sú aktivované sankcie zo štvrtého pásma, vláda má povinnosť predložiť vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet. Sankcie z tohto pásma sa už v praxi uplatňujú, lebo krajina ďaleko presiahla výšku dlhu, pri ktorej sa tieto sankcie používajú.
„Myslím si teda, že musí parlamentu predložiť vyrovnaný rozpočet, a ak to neurobí, má povinnosť návrh o rozpočte z rokovania parlamentu stiahnuť, prepracovať ho a predložiť taký návrh, ktorý bude v súlade s ústavným zákonom,“ uviedol Cibik.
Na otázku, či je zákon o rozpočtovej zodpovednosti tak nekonkrétne napísaný, že pripúšťa rôzne interpretácie, alebo v tom vidí zámer vyhnúť sa ústavnej povinnosti, Cibik odpovedá, že v tom vidí zámer obchádzať znenie ústavného zákona a jeho účel.
„Zrejmé je to podľa mňa už z toho, ako sa vláda postavila k inej povinnosti vyplývajúcej z toho istého zákona, ktorou je požiadať parlament o dôveru. Vznikol tu spor o to, ako si vysvetliť slovo bezodkladne,“ hovorí Cibik.
Dodáva, že keď je pri teste BOZP a aj podľa slovníkov slovenského jazyka jasné, čo slovo bezodkladne znamená, všetci ľudia chápu, že znamená ihneď, takmer v tom okamihu. Vláda ale napriek tomu tvrdila, že to jasné nie je.
„Keď je raz výnimka nastavená pre mimoriadne výdavky spojené s riešením krízovej situácie pri plnení medzinárodnej zmluvy, nedá sa povedať to, čo tvrdí vláda, že do týchto výdavkov spadá aj odvod do európskeho rozpočtu alebo výdavky na obranu. V skratke, aj teraz tu vidím úmysel obchádzať ústavný zákon,“ konštatuje Cibik.
Na ministerstve financií sú podľa Cibika vzdelaní ľudia aj s právnym vzdelaním a musí im byť úplne jasné, ako to v skutočnosti je s touto výnimkou. Muselo im to byť jasné aj pri slove bezodkladne, keď mala vláda žiadať parlament o dôveru.
Na otázku, čo by odkázal bežnému človeku, aby pochopil, prečo neplatí argumentácia premiéra a vlády, Cibik uvádza príklad výdavkov na obranu. Na to, aby sa dalo povedať, že výdavky na obranu sú navýšené mimoriadne, a teda že sa preto na vládu nevzťahujú sankcie z ústavného zákona, muselo by ísť o situáciu, že by napríklad napadli Poľsko a vstúpilo by do vojny.
„My by sme potom museli vynaložiť extrémne prostriedky na to, aby sme mu pomohli, lebo nás k tomu zaväzuje článok 5 zmluvy o NATO,“ uzavrel Cibik.
