Rusko nás nechá na pokoji?
Politický vzťah bude trvať dovtedy, kým je pre vojnychtivé Rusko užitočný.
„My nevnímame Rusko ako hrozbu v rámci Slovenska,“ povedal minister obrany Robert Kaliňák, keď polemizoval s nemeckým ministrom zahraničia Johannom Wadephulom. Ten nedávno v Bratislave označil Putinov bojovný imperializmus za najväčšiu hrozbu pre slobodu Európy.
O dva dni skôr Kaliňák ponúkol aj vysvetlenie svojej bezpečnostnej filozofie. Nesúhlasí s tým, že jediným garantom našej bezpečnosti je NATO. Za najdôležitejšieho garanta označil vládu, ktorá si „nevytvára nepriateľov“ a svojou politikou zabezpečuje stabilitu a mier.
Na prvý pohľad to znie príťažlivo. Veď kto by si chcel vyrábať nepriateľov? Lenže bezpečnostná politika štátu sa nedá založiť na predstave, že ak sa budeme k agresívnej veľmoci, ktorá rozpútala imperialistickú vojnu v našom susedstve, správať dostatočne ústretovo, ona sa nám odvďačí tým, že nás nechá na pokoji.
A presne takú ilúziu výroky predstaviteľov Smeru pomáhajú vytvárať.
Žiadna bezpečnostná záruka
Robert Fico sa stretáva s Vladimirom Putinom, zdôrazňuje potrebu dobrých vzťahov s Ruskom a pri záväzku kolektívnej obrany hovorí o „nejakom článku 5“. Jeho minister obrany občanom vysvetľuje, že Rusko pre Slovensko hrozbou nie je. A podpredseda Smeru Erik Kaliňák zase obviňuje Poliakov a Pobalťanov, že by „veľmi radi išli do konfliktu s Ruskou federáciou“.
Výsledkom je pozoruhodný obraz sveta. Nech sa iní Ruska obávajú, ale my si Putina nechceme zbytočne pohnevať. Čo na tom, že pácha vojnové zločiny? Budeme s ním udržiavať dobré vzťahy, on si iste všimne, že Slovensko sa správa inak ako zvyšok Európy, možno nás obíde a nechá na pokoji.
Kaliňák to, samozrejme, takto doslova nepovedal. O Ficových dohodách z rozhovorov medzi štyrmi očami s Putinom nevieme. Ale základná logika argumentácie ministra obrany je zreteľná: bezpečnosť nám má zabezpečovať aj politika, ktorá si „nevytvára nepriateľov“. Úrad vlády ponúka ústretovosť, Kremeľ ju chváli. To však nie je žiadna bezpečnostná záruka.
Putinov blízky spojenec Viktor Medvedčuk v septembri varoval vlády Slovenska a Česka, aby nedovolili svojim zbrojárskym firmám zatiahnuť krajiny do priameho ozbrojeného konfliktu s Ruskom. Menoval konkrétne slovenské podniky zapojené podľa neho do ukrajinského vojensko-priemyselného komplexu. Vzhľadom na dlhoročné kontakty tohto oligarchu s Kremľom jeho slová nemožno odbiť ako názor náhodného blogera.
Tým skôr, že o pár dní neskôr prišlo oficiálne varovanie. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Maria Zacharovová vyhlásila, že zbrojárske továrne v európskych krajinách vyrábajúce zbrane pre Ukrajinu sú pre Rusko „potenciálnymi vojenskými cieľmi“. Dodala, že kto si myslí, že vojenské fabriky vyrábajúce pre Kyjev budú mimo územia Ukrajiny v bezpečí, „mýli sa“.
Slovenské podniky priamo nemenovala, ibaže slovenské zbrojovky vyrábajú muníciu a slovenský obranný priemysel po ruskej invázii prudko expandoval. A komerčné dodávky vojenského materiálu na Ukrajinu nie sú nejakým čiernym obchodom, s ktorým slovenská vláda nemá nič spoločné. Vývoz výrobkov obranného priemyslu mimo EÚ sa môže uskutočňovať iba na základe licencie ministerstva hospodárstva pre konkrétny obchodný prípad. MSM Group, ktorej výsledky náš minister obrany vyzdvihuje, uvádza, že pred vydaním licencie sa k obchodu vyjadrujú ministerstvá zahraničia, vnútra a obrany, SIS a NBÚ.
Čiže Ficova vláda hovorí, že Ukrajine zo štátnych zásob neposiela „ani náboj“, ale zároveň umožňuje licencovaný komerčný export zbraní. A ten počas štvrtej Ficovej vlády prudko rastie. Je preto zaujímavé, že ani Zacharovovej oficiálne varovanie neotriaslo Kaliňákovou istotou, že Rusko nevníma ako hrozbu.
Hybridné operácie na našom území
Netreba zostať iba pri vyjadreniach z Ruska. SIS už pred rokmi zaznamenala ruské hybridné pôsobenie zamerané na ovplyvňovanie slovenského politického rozhodovania, prehlbovanie spoločenských rozporov, šírenie propagandy a prenikanie do štátneho aparátu. Mimoriadne zaujímavé je, že spomínala aj vytváranie obrazu významu Ruska pre zachovanie mieru a bezpečnosti v Európe a na Slovensku.
