Zuzana v Kanade zarábala 23 dolárov na hodinu, aj tak sa vrátila do Bystrice: Tu som šťastná
Vyrastala v Banskej Bystrici a vždy sa tam rada vracala. Dvadsaťšesťročná procesná inžinierka Zuzana Vysoká sama seba považuje za lokálpatriotku. Pár mesiacov žila v kanadskom Vancouveri, päť rokov strávila v Bratislave, no napriek tomu sa jej najviac páči život v Banskej Bystrici.
„Na našom meste mám rada blízkosť prírody a okolitých hôr. Okrem toho mám dobrý pocit z toho, že tu veľa ľudí poznám. Je to malé mesto, no keď sa doňho vrátite z veľkomiest alebo zo zahraničia, máte pocit, že to je domov,“ vysvetľuje Zuzana.
Vo Vancouveri si vyskúšala maľovanie stien aj prácu v pizzerii. „Život tam sa mi veľmi páčil, najmä to prepojenie mesta s prírodou – s lesmi a oceánom. Zarábala som 23 dolárov na hodinu, takže som mala naozaj dobrý plat. Napriek tomu som však rada, že som sa vrátila domov,“ hovorí chemička.
Narodila sa priamo v Banskej Bystrici, ale keď mala dva roky, presťahovali sa s rodičmi do obce Tajov, čo je len pár kilometrov od mesta. Tam žila až do momentu, kým nezačala chodiť na strednú školu.
Po strednej škole odišla na vysokú školu do Bratislavy. Absolvovala štúdium medicínskej biológie na UK a neskôr biochémiu a biotechnológie na STU. Takéto zameranie v Banskej Bystrici nenašla, chcela ísť viac výskumným smerom.
Po vysokej škole odišla do Kanady pôvodne len na návštevu svojho priateľa, ktorý tam pracoval. Potrebovala si však zarobiť peniaze, a tak sa zamestnala. Začala v pizzerii, neskôr si našla druhú prácu pri maľovaní stien. Za dva mesiace si zarobila viac než dvetisíc dolárov. V pizzerii mala 17 kanadských dolárov na hodinu a k tomu tringelty, pri maľovaní bytov neskôr 23 dolárov na hodinu.
Manuálne nikdy predtým nepracovala. „Naučila som sa veľa nových a zaujímavých vecí. Bola to fakt fyzicky náročná práca, ale som za ňu vďačná,“ hovorí. Maľovali byty v jednom veľkom obytnom komplexe, kde bývali ľudia z horších sociálnych podmienok so zvýhodnenými podmienkami a nižšími nájmami.
V Kanade ju zaskočil výrazný kontrast medzi chudobou a bohatstvom. „Keď sme prechádzali ulicou, videli sme, aký hrozný vplyv na ľudí má fentanyl. Na jednej ulici boli desiatky ľudí, ktorí boli neprirodzene ohnutí dopredu. Volajú ich fentanyl zombies. Bol to hrozný pohľad,“ opisuje.
Napriek tomu by si vo Vancouveri vedela predstaviť žiť dlhodobo. „Veľmi sa mi tam páčilo a myslím si, že je to najkrajšie mesto, aké som dosiaľ videla.“ Páčili sa jej kontrasty – spojenie veľkého rušného mesta s prírodou, oceánom a lesmi.
Víkendy trávili na výletoch, chodili kempovať, na turistiku, na pláž k oceánu, kúpali sa v jazerách, navštívili vodopády aj americký Oregon, kde surfovali. Zažili aj svetoznámu bicyklovú súťaž Crankworks.
O možnosti zostať v Kanade uvažovali, problémom však boli víza. Priateľ odišiel na working holiday víza platné jeden rok, ktoré si potom predĺžil. Zuzana odišla na tie isté víza a keďže nezostala dlhšie, žiadosť o predĺženie si nepodala. Working holiday víza možno dostať len raz.
Keď už vedela, že sa priateľ vracia z Kanady do Bystrice, začala si hľadať prácu. Trvalo to približne tri mesiace. Pracuje ako procesná inžinierka v biotechnologickej firme. So kolegyňou majú na starosti zákaznícke projekty, nastavuje proces výroby, kontroluje dáta a komunikuje so zahraničnými zákazníkmi.
Najviac ju baví dynamika práce. „Nestáva sa mi, že mám monotónny deň.“ Absolvovala dve služobné cesty do zahraničia a má možnosti učiť sa nové veci. V Kanade by si zarobila viac, no po škole je pre ňu dôležité nadobúdať skúsenosti a rozvíjať vedomosti v odbore.
Veľa jej kamarátov a rovesníkov žije v zahraničí. Pár ich zostalo aj v Banskej Bystrici a všetci si našli prácu v odboroch, v ktorých chceli pracovať.
Život v Banskej Bystrici sa jej veľmi páči. „Banská Bystrica sa stále posúva ďalej a zlepšujú sa tu aj služby. Ja veľmi rada športujem a chodím do prírody, na čo sú tu podľa mňa skvelé podmienky.“ Kontakt s prírodou jej v Bratislave chýbal.
Mesto má podľa nej aj nedostatky, chýba mu silnejšia mestská hromadná doprava. Autobusy by mohli chodiť frekventovanejšie, a to aj do prímestských častí. Tajov je len štyri kilometre od Banskej Bystrice, no mestská doprava tam nechodí, iba prímestská, a to nie veľmi často.
V Banskej Bystrici si vie predstaviť zostať dlhodobo. Uvažovali aj o kúpe nehnuteľnosti, no ceny za 2-izbový byt sa pohybujú v rozmedzí 155 000 až 200 000 eur. „Máme veľké šťastie, že nám rodičia ponúkli byt, ktorý dovtedy prenajímali. Platíme len za energie a ostatné náklady.“
Zahraničie ju ešte láka. „Viem, že tu chceme dlhodobo zostať. Je to mesto, do ktorého sa vždy rada vraciam a som tu šťastná. Časom by som však chcela vyskúšať ešte aj niečo iné – iné mesto a možno aj inú krajinu. Ísť znovu niekam do zahraničia a potom sa vrátiť a znovu sa usadiť tu.“
