Riziko bankrotu rastie. Takýto deficit a dlh nás k nemu približujú, varuje RRZ
Rozpočet verejných financií, o ktorom aktuálne rokuje parlament, počíta pre budúci rok s deficitom 4,9 percenta HDP. Je to viac ako tento rok, keď by mal byť schodok o pol percentuálneho bodu nižší.
Vláda tým definitívne nenaplnila svoje úsilie, ktoré deklarovala ešte na začiatku svojho volebného obdobia. Pôvodne plánovala ešte v roku 2024 svoje vládnutie ukončiť so schodkom troch percent HDP. Následne z tejto ambície postupne zľavovala až na súčasných 4,9 percenta. A to napriek trom kolám konsolidácie, ktoré priniesli domácnostiam a podnikom citeľné náklady.
Väčšinu pomíňali na nové výdavky
Tromi balíkmi konsolidačných opatrení získal štát od ľudí a firiem nové zdroje v hodnote 5,6 miliardy eur.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) však teraz vypočítala, že na zlepšenie hospodárenia verejných financií z toho bolo využitých len 800 miliónov eur. Zvyšok použila vláda na nové výdavky.
„Takmer vôbec sme sa nepriblížili k úrovni, na ktorej by sa dlh aspoň zastabilizoval. Podstatná časť konsolidácie sa posúva do ďalšieho obdobia, avšak s vyšším dlhom, vyššími úrokovými nákladmi a rekordne vysokým daňovým zaťažením, čo znižuje konkurencieschopnosť ekonomiky a sťažuje ďalšiu konsolidáciu,“ konštatuje predseda RRZ Ján Tóth.
Najväčšie problémy budúcoročného rozpočtu
Problém budúcoročného rozpočtu je podľa RRZ napríklad pri šetrení na vládnych investíciách. „Vidíme typ šetrenia, ktorý sa neodporúča. Malo by sa šetriť na bežných výdavkoch a nie na investíciách,“ hovorí Tóth. Pokles preinvestovaného balíka odhaduje na 755 miliónov eur.
Podľa člena rady RRZ Martina Šustera je to dokonca najväčší problém budúceho rozpočtu z pohľadu jeho štruktúry. Vysvetľuje, že do veľkej miery ide o šetrenie na bežných projektoch verejnej správy.
Pripomína, že vláda plánuje sumárny pokles investícií napriek vysokému tempu budovania nových nemocníc, ktoré štatistiky naopak vylepšujú. Kvalita verejných služieb, ktoré občania a firmy využívajú, teda bude ďalej upadať.
Šuster hovorí, že vláda mala skôr šetriť na platoch vo verejnej správe, či na celkovom počte zamestnancov štátu. Platy vo verejnej správe sú vyššie ako v súkromnom sektore o zhruba 15 percent. Zamestnanosť tu navyše rastie. Kým v roku 2014 tu pracoval každý piaty zamestnanec, dnes už je to takmer každý štvrtý.
RRZ upozorňuje, že rozpočet na budúci ani nasledujúce dva roky nepočíta so zrušením transakčnej dane. Ak by teda mala daň skončiť, vláda neplánuje, z akého zdroja tento výpadok zapláta. Transakčná daň prinesie tento rok do rozpočtu zrejme 500 miliónov eur.
Odborníci pripomínajú, že autori rozpočtu neprojektujú do budúcich výdavkov ani plánované investície do jadrovej energetiky, ani výdavky na deklarovaný boj so suchom a klimatickými zmenami. Ak k nim dôjde, čísla budú ešte horšie.
Rizikom rozpočtu sú podľa RRZ aj podhodnotené výdavky pre samosprávy. „Myslíme si, že budú hospodáriť s väčšími výdavkami, ako plánuje rozpočet. Tradične významným rizikom je aj financovanie zdravotníctva,“ hovorí Šuster.
Tóth upozorňuje, že čísla rozpočtu pre budúci rok nedokázali vylepšiť ani vyšší ekonomický rast očakávaný pre budúci rok, ani nižšia inflácia.
