Žilinská županka Jurinová: Obávam sa hospodárskej situácie Slovenska
Erika Jurinová pomerne jednoznačne obhájila svoju pozíciu županky vo voľbách predsedov samosprávnych krajov. S podporou širokej koalície Hnutie Slovensko, ZA ĽUDÍ, NOVA, Progresívne Slovensko, SaS, KDH, Demokrati, Konzervatívci, OKS a DS-ODS dokázala získať podporu takmer 135-tisíc voličov, čo je 55-tisíc viac ako pred štyrmi rokmi.
Jurinová ohlásila svoje víťazstvo na tlačovej konferencii na základe predbežných neoficiálnych výsledkov župných volieb. Kraj tak povedie po tretíkrát.
Na otázku, či očakávala takéto pomerne jednoznačné víťazstvo, odpovedala: „Nie. Myslela som si, že rozdiel bude tesnejší. Predsa len, kandidát Smeru je známa a silná osobnosť.“
Kampaň podľa nej nebola únavná. „Veľa času sme strávili v regióne a získali sme z toho cenné poznatky. Videli sme, akým spôsobom sa menia požiadavky obcí a miest. Keď sme pred štyrmi rokmi obišli všetky obce a porovnáme to so súčasnosťou, vnímame posuny. Pred štyrmi rokmi nebol taký citeľný nedostatok obchodov. V menších obciach ľudia nepociťovali, že im zatvárajú obchody,“ povedala.
Najmä na Turci a na Liptove podľa nej od kraja žiadajú, aby pomohol s dostupnosťou obchodov s potravinami. „Je už vážne, že aj v našich regiónoch vznikli potravinové púšte,“ uviedla Jurinová.
Obavy má z hospodárskej situácie Slovenska. „Kraje sú závislé od dane z príjmov fyzických osôb. Ak nebude fungovať ekonomika, ani príjmy krajov nebudú dostatočné na to, aby pokryli svoje potreby. Ak nám štát bude dávať nové povinnosti, ktoré nebudú finančne pokryté, tieto služby môžu byť ohrozené,“ vysvetlila.
Nevylučuje, že poskytovanie dnešnej úrovne sociálnych služieb a zdravotníckej starostlivosti môže mať problémy. „Môže sa stať, že niektorú službu budeme musieť obmedziť na úkor inej alebo ju nebudeme poskytovať v takejto kvalite, čo môže byť vážny problém. Potrebujeme stabilizovať počet zamestnancov v sociálnych službách a seriózne ich finančne ohodnotiť,“ povedala županka.
Ľudia podľa nej najčastejšie vnímajú činnosť župy cez stav ciest a mostov. Investičný dlh nie je jednoduché znižovať. „V posledných rokoch sme sa zamerali na rekonštrukcie mostov. Iné kraje sa možno zameriavali na stav ciest, no my vnímame mosty ako hlavné bezpečnostné riziko. Všetky kraje vnímajú, že pokiaľ sa do toho nezainteresuje štát, bude to problém. Treba povedať, že štát má horší stav mostov ako kraje. Žilinský kraj si dlhodobo pripravuje jednak investičný plán na obnovu mostov, a jednak hľadá zdroje, aby sme ich vedeli opravovať. Kraje prišli s myšlienkou vytvoriť samostatný fond, z ktorého by sa dofinancovávali opravy mostov,“ priblížila.
Veľkou výzvou bude podľa nej klesajúca demografická krivka. V regiónoch už niektoré školy zlúčili. „Uzavreli sme sedem projektov racionalizácie. V druhej fáze z nich chceme vybudovať ekonomicky aj personálne stabilné celky. Ešte máme pripravené ďalšie projekty zlučovania, ale už nie v takom veľkom rozsahu,“ uviedla Jurinová.
Ku kultúre poznamenala, že na úrovni štátu je na chvoste záujmu. Kultúrne inštitúcie, ktoré zriaďuje Žilinský samosprávny kraj, podľa nej nielen udržia, ale dokážu aj zveľaďovať. „Nemáme na to, aby sme výraznejšie zvýšili mzdy nielen v kultúre, ale aj v sociálnych službách. Môžem povedať, že sa naše inštitúcie snažíme udržiavať, rekonštruovať a zachovávať kultúru na vysokej úrovni aj napriek tomu, čo sa deje na Slovensku,“ dodala.
V najbližších týždňoch bude kraj podľa nej riešiť stav mosta v Staškove a mosta cez Oravskú priehradu. „Trápi nás stav mosta v Staškove a mosta cez Oravskú priehradu, preto sa musíme v krátkom čase rozhodnúť, akým spôsobom a odkiaľ získame potrebné zdroje,“ uzavrela Jurinová.
