Vládni poslanci pretlačili zrušenie poplatkov pre Českú televíziu a rozhlas
Prvý krok k faktickému zoštátneniu Českej televízie a Českého rozhlasu je tu. Vládni poslanci na nočnom rokovaní pretlačili v prvom čítaní návrh na zrušenie rozhlasových a televíznych poplatkov a prevod financovania verejnoprávnych médií pod štátny rozpočet. Ide o najväčší politický, ale aj spoločenský konflikt tohto volebného obdobia. Vláda Andreja Babiša si de facto objednala štrajk televízie a rozhlasu a zároveň masové protesty verejnosti.
Nočné hlasovanie o 4:36
Hoci sa vládna väčšina tvári, že ide o bežný zákon, ktorým len plní svoj program, na jej postupe nie je nič štandardné. Predseda Poslaneckej snemovne a iniciátor akcie Tomio Okamura zvolil štýl, ktorý pripomínal japonský prepad Pearl Harboru. Mimoriadnu schôdzu vyhlásil nečakane, s pevne stanoveným časom hlasovania v neuveriteľnom čase o 4:36 v sobotu ráno. Boli tak porušené bežné parlamentné procedúry, k zákonu sa nemohli vyjadriť ani všetci poslanci prihlásení do diskusie.
Dôvody vlády
Dôvod, prečo do akcie tohto typu Andrej Babiš, Tomio Okamura a Petr Macinka išli, je zrejmý. Ich vláda sa už po roku dostala do vážnych problémov: drvivo prehrala komunálne a senátne voľby. Preferencie hnutia ANO idú dole, Motoristi sa len ťažko držia na hranici piatich percent, v SPD sa začalo hovoriť o konci Tomia Okamuru. Ich vlastní voliči im oprávnene vyčítajú, že hoci Česko raketovo zadlžujú, nie sú schopní plniť program a v niektorých momentoch ho dokonca začínajú popierať. Vláda nie je schopná dostáť svojim záväzkom v ekonomickej oblasti a volí osvedčené riešenie: keď ti nejde vládnutie, vyvolaj vojnu. A ponúka svojim voličom kultúrnu vojnu v podobe útoku na Českú televíziu a Český rozhlas.
Ide o zneškodnenie nezávislých médií
Nejde o obyčajnú zmenu financovania, o to, aby ľuďom nechodili šeky za službu, ktorú nevyužívajú, ako dokola opakuje Andrej Babiš. To je len zástierka. V nejakej podobe, napríklad pri krízových situáciách, využívajú službu verejnoprávnych médií všetci. Ide o to zneškodniť médiá, ktoré nie je možné ovládať, a preto sú účinnou kontrolou výkonu moci a brzdou jej zneužívania.
Slová vládnych poslancov
Dostatočným dôkazom, že ide o likvidáciu nezávislosti, sú slová vládnych poslancov. Podľa jedného by sa mal kontrolovať obsah vysielania (Josef Nerušil z SPD). Podľa druhého by sa z ČT a ČRo mali vyhádzať konkrétni nepohodlní ľudia (autorom výroku je Jindřich Rajchl). Všetko zastrešuje tvrdenie Tomia Okamuru, že Česká televízia pracuje proti záujmom jeho krajiny, jeho národa. Je to jasné potvrdenie, že vo finále ide vláde o zmenu obsahu spravodajstva a publicistiky tak, aby bolo oboje ich.
Zamýšľaný postup
Vláda zruší poplatky. Následne skonštatuje, že doteraz dostávali ČT a ČRo peňazí až príliš, a z rozpočtu im pridelí nižšiu sumu, povedzme polovicu z toho, čo vyberie dnes. Obe médiá potom budú musieť pristúpiť k drastickému obmedzeniu programovej ponuky, čo logicky povedie k poklesu sledovanosti a relevancie. Vzápätí vystúpi napríklad minister kultúry Oto Klempíř alebo iný vládny predstaviteľ a dramaticky sa opýta: Na čo to vlastne je, keď sa na to nikto nepozerá? Hrozba totálnej likvidácie prinúti zvyšok manažmentu, aby začal v záujme sebazáchovy vláde čítať z pier. Nezávislosť bude preč, z verejnoprávnych médií sa stanú de facto médiá vládne. Populisti budú mať nielen pokoj na prácu, ale dokonca budú mať k dispozícii ďalší propagandistický kanál.
Útok na inštitúcie liberálnej demokracie
Nejde však len o Českú televíziu a Český rozhlas. Zo širšieho pohľadu sme svedkami útoku na inštitúcie liberálnej demokracie. Vláda Andreja Babiša útočí aj na nezávislé súdy vrátane ústavného, na občiansku spoločnosť a ľudskoprávne organizácie. Útočí na všetko, čo nemôže mať pod kontrolou, podľa slovenského vzoru alebo podľa vzoru Babišovho priateľa a politického spojenca Viktora Orbána. Nejde o to, že by bola priamo ohrozená demokracia, ale o to, že vláda systematicky podkopáva podmienky jej fungovania. Chce si uľahčiť presadzovanie vlastnej agendy a, pokiaľ možno, poistiť zotrvanie pri moci. Slobodné voľby nikto neruší, ale ak si vláda zaistí informačnú dominanciu, k čomu snaha ovládnuť ČT a ČRo smeruje, už nebudú úplne fér.
Protesty a štrajk
Spoločnosť, alebo aspoň jej časť, ktorá nie je naklonená populistickému národnému konzervativizmu súčasnej Babišovej vlády, to vníma. Už dlho sa nestalo, aby sa pred Poslaneckou snemovňou začali spontánne zhromažďovať davy a protestovať. Už dlho sa nestalo, aby šli verejnoprávne médiá do štrajku. Je jasné, že nás čaká nepokojná politická jeseň a jedna z najbúrlivejších spomienok na 17. november v histórii Česka. Nejde o nič menšie ako o charakter štátu, v ktorom žijeme.
