Tragédia na výstave pokroku: Smrť prezidenta McKinleyho zmenila USA
Panamerická výstava v Buffale mala byť symbolom pokroku a prosperity. Do dejín však navždy vošla ako miesto tragédie prezidenta USA Williama McKinleyho. Jeho smrť počiatkom 20. storočia zásadne ovplyvnila výhybky smerovania americkej politiky, ako i mechanizmus bezpečnostných opatrení v oblasti prisťahovalectva a ochrany verejných činiteľov.
Smrť Lincolna či Kennedyho pozná každý, no tragický koniec prezidenta McKinleyho až tak pripomínaný nie je. Výstrely radikálneho anarchistu pritom zásadne narušili politický pokoj v USA. Po atentáte dovtedajšiu ilúziu bezpečia a pokroku nahradil tvrdý hon na radikálov a obmedzovanie migrácie.
Vojak, právnik, guvernér, prezident
William McKinley sa narodil 29. januára 1843 v mestečku Niles v štáte Ohio. Pochádzal z rodiny podnikateľov v miestnom železiarskom priemysle, ktorej predkovia z otcovej strany prišli do USA zo Škótska. Vyrastal v prostredí nižšej strednej vrstvy, vyznačujúcej sa silným zmyslom pre pracovnú morálku, náboženskú disciplínu a lojalitu k Únii. Už v mladosti sa u neho prejavoval sklon k poriadku, opatrnosti a rešpektu k autoritám. Bol vášnivým odporcom otroctva. Po ukončení strednej školy pôsobil v Pensylvánii ako vidiecky učiteľ a neskôr ako poštový doručovateľ.
McKinleyho generáciu zásadným spôsobom poznačila americká občianska vojna. Ako devätnásťročný vstúpil do unionistickej armády. V boji sa niekoľkokrát vyznamenal, napríklad v roku 1862 v bitke pri Antietame, a bol povýšený do hodnosti majora. Vojna v ňom upevnila presvedčenie, že sila jednotného štátu je nevyhnutným predpokladom stability.
V roku 1867 úspešne zavŕšil štúdium práva a rýchlo si vybudoval reputáciu spoľahlivého advokáta. O desať rokov neskôr ho Republikánska strana nominovala priamo do Snemovne reprezentantov. Členom Kongresu bol až do roku 1891. Zaradil sa medzi disciplinovaných republikánov podporujúcich priemyselný rozvoj a silnú federálnu vládu. Prejavoval sa predovšetkým ako zástanca záujmov hospodárskych kruhov, požadujúcich vysoké ochranné clá.
Ešte predtým, než sa postavil do čela krajiny, presadil zákon známy ako McKinley Tariff, ktorý výrazne zvýšil clá na dovoz. V roku 1891 zvíťazil v guvernérskych voľbách štátu Ohio a svoj triumf zopakoval i o dva roky neskôr. Ako guvernér zaviedol spotrebnú daň pre podniky, zákon na ochranu robotníkov v doprave a obmedzil niektoré podnikateľské praktiky namierené proti prospechu odborov. V období vrcholiacich baníckych štrajkov vyslal v roku 1894 Národnú gardu, aby zabránila ničeniu súkromného majetku a zabránila množstvu pokusov o lynčovanie.
Cesta do Bieleho domu
Prezidentské voľby v roku 1896 sa odohrávali v atmosfére hlbokej hospodárskej krízy a spoločenského napätia. USA boli rozdelené medzi priemyselné centrá a agrárne oblasti. McKinley vystupoval ako republikánsky kandidát poriadku, stability a ekonomickej obnovy. Kandidoval s heslom „prosperita pre každého“. Vo voľbách získal 51,1 % platných hlasov, kým jeho súper, tridsaťšesťročný kongresman z Nebrasky William Jennings Bryan z Demokratickej strany, 47,7 %. McKinleyho víťazstvo symbolizovalo triumf priemyselného kapitalizmu nad radikálnymi reformnými návrhmi.
Do úradu nastúpil v roku 1897 ako 25. prezident USA. Išlo o vôbec historicky prvú inauguráciu zaznamenanú na film. Medzi svoje priority zaradil konsolidáciu ekonomiky. Nástup do funkcie mu uľahčil koniec dlhej hospodárskej krízy a nástup nadchádzajúcej konjunktúry. Zaviedol vysoké ochranné clá, podporoval domácu výrobu a posilňoval postavenie amerického dolára. Aj vďaka prílevu zlata z Kanady a Aljašky vstúpili USA do obdobia hospodárskeho rastu, ktorý zvýšil sebavedomie národa. Prosperita si však vyžiadala daň. Prehlbovali sa sociálne rozdiely, rástla moc korporácií a mnohí robotníci zostávali na okraji systému. McKinley prienik socialistov do odborového hnutia a spontánne akcie nezamestnaných ľudí považoval za rušivé vplyvy. Usiloval sa o to, aby krajina dospela do stavu spoločensko-politického pokoja.
Atentát a jeho dôsledky
Guľka, ktorá z McKinleyho po Abrahamovi Lincolnovi a Jamesovi Abramovi Garfieldovi spravila tretieho amerického prezidenta, ktorý skonal počas výkonu funkcie na následky atentátu, ho neminula. Na Panamerickej výstave v Buffale sa k nemu priblížil atentátnik Leon Czolgosz a z bezprostrednej blízkosti na neho vystrelil.
