Slováci platia účty aj na dlh. Rast životných nákladov zhoršil ich finančnú situáciu
Zaplatený účet nemusí znamenať finančnú stabilitu. Až 52 percent Slovákov počas posledných šiestich mesiacov aspoň raz využilo pôžičku alebo kreditnú kartu na zaplatenie účtov. Vyplýva to z výsledkov najnovšieho prieskumu platobného správania spotrebiteľov European Consumer Payment Reportu (ECPR) 2026.
Viac ako polovica (51 percent) Slovákov v prieskume potvrdila, že rast životných nákladov natrvalo zhoršil ich finančnú situáciu. A až 65 percent uvádza, že uprednostňuje sporenie, hoci si musia kvôli tomu odoprieť veci, ktoré majú radi.
Súčasne až 52 percent si počas posledných šiestich mesiacov muselo na úhradu svojich účtov požičať alebo použiť kreditnú kartu. Oproti rokom 2019 – 2023 sa výrazne znížil podiel ľudí, ktorí pri platení účtov nepotrebovali pôžičku ani kreditnú kartu.
„To, že sú účty zaplatené, ešte neznamená, že ich domácnosti dokážu uhradiť z vlastných príjmov. Podiel Slovákov, ktorí pri platení účtov nepotrebovali pôžičku ani kreditnú kartu, klesol na najnižšiu úroveň za celé sledované obdobie,“ uviedol Martin Musil, výkonný riaditeľ spoločnosti Intrum Slovakia.
Počas uplynulých 12 mesiacov podľa prieskumu nezaplatilo aspoň jeden účet načas 20 percent Slovákov. Najčastejším dôvodom naďalej zostáva nedostatok peňazí, ktorý uviedlo 30 percent meškajúcich respondentov. Medziročne došlo k výraznému poklesu, v roku 2025 to bolo 44 percent.
U Slovákov, ktorí počas roka nezaplatili načas viac než jeden účet, má omeškanie prevažne opakovaný charakter. Až 60 percent z nich ho označuje za pravidelný problém, kým za jednorazovú udalosť ho považuje 40 percent.
Oproti roku 2025 sa podiel pravidelných omeškaní zvýšil o 6 percentuálnych bodov. To podľa prieskumu potvrdzuje, že pre časť domácností nejde o krátkodobú komplikáciu.
Medzi respondentmi, ktorí zápasia so splácaním dlhov, až 40 percent uvádza, že hlavnou príčinou neriešených dlhov je to, že sa vyhýbajú premýšľaniu alebo konaniu v súvislosti s dlhom. Pohľad na záväzky u nich vyvoláva úzkosť.
Ďalšími osobnostnými faktormi sú diskomfort pri žiadosti o pomoc, nechcú kontaktovať veriteľa alebo nevedia, ako vyjednať prijateľnejšie podmienky. V nemalej miere je príčina aj v externých faktoroch ako vysoké životné náklady (31 percent), či stagnujúci príjem (30 percent), ktoré pesimizmus dlhujúcich spotrebiteľov ešte viac prehlbuje.
ECPR je nástroj na získanie prehľadu o každodennom živote európskych spotrebiteľov, ich výdavkoch a schopnosti riadiť svoje domáce financie. Report vychádza z externého prieskumu, ktorý uskutočnila spoločnosť FT Longitude v 20 krajinách Európy. Na prieskume sa v roku 2026 zúčastnilo celkovo 20-tisíc spotrebiteľov.
