Kritikom prekáža, ako Adéla hovorí o Slovensku. Odborníci tvrdia, že ľudia jej len závidia
Slovenská popová speváčka Adéla Jergová prerazila v americkom hudobnom priemysle. Jej úspech však na Slovensku nevyvoláva len obdiv. Časť ľudí spochybňuje jej talent a kariéru pripisuje peniazom a výhodám, s ktorými vyrastala. Niektorí ju obviňujú, že je umelo vytvoreným produktom marketingu, a vyčítajú jej inú štartovaciu čiaru, než má väčšina dievčat dúfajúcich v hudobnú kariéru.
Podľa hudobných producentov je predstava, že sa niekto dostane do prvej desiatky rebríčkov iba vďaka peniazom, mylná. Hudobník a publicista Marián Jaslovský pritom zdôrazňuje jej technické schopnosti. „Ona má normálne producentské vzdelanie, mohla by si sadnúť za mixpult a robiť sound engineerku,“ uviedol v komentári na sociálnej sieti.
Kritika sa neobmedzuje len na hudbu
Niektorým prekáža aj spôsob, akým Adéla hovorí o svojom pôvode a o tom, čo pre ňu znamená byť Slovenkou. Patrí k nim aj Vladimír Skalský, riaditeľ Slovenského domu v Prahe. Speváčkin prejav o tom, že je imigrantka, a o tom, že sa chcela naučiť angličtinu s americkým prízvukom, sa mu nepáči. „Tak ale toto je naozaj otrasná výpoveď. Dobre, ja som nikdy nebol menejcenný plebs, ktorý by mal komplexy zo svojej slovenskosti – naopak, stále hovorím v Prahe po slovensky, a to tu žijem 36 rokov. A už vôbec nepovažujem americký slangový prízvuk za dokonalú angličtinu,“ napísal v statuse na Facebooku.
Na status zareagoval bezpečnostný analytik Radovan Bránik, ktorý Skalského označil za mizogýna a odkázal mu, že by sa mal hanbiť. Tvrdil, že „len málokto dokáže do tak krátkeho statusu vložiť toľko nenávisti, pohŕdania, závisti a malosti, navyše voči generačne oveľa mladšej žene.“ Hoci Bránik nie je fanúšikom popu, ktorý Adéla tvorí, speváčke praje len dobré. „Skladám klobúk pred tým, ako zabojovala o svoje miesto na slnku a ako výnimočne je pracovitá.“
Neprajnosť, alebo výhody?
Podľa hudobného producenta Jaroslava Slávika netreba za kritikou hľadať niečo hlboké. Slovensko je podľa neho jednoducho neprajná krajina. „U nás sa nepatrí byť úspešný ani výnimočný, lebo čo by na to povedali,“ povedal pre Closer. Slávik bol v minulosti riaditeľom spoločnosti Warner Music pre východnú Európu a Blízky východ. Speváčkin úspech kvituje, už jej debutové EP The Provocateur nominoval na cenu Anděl. „Je to tvrdo pracujúca, talentovaná a ambiciózna umelkyňa. Talent je samozrejmosť, ale treba aj tvrdú prácu, šťastie, základňu a súhru okolností.“
Hoci nespochybňuje, že jej štartovacia čiara mohla byť výhodou, na úspech v USA umelec už pred pätnástimi rokmi potreboval sumu blížiacu sa k miliónu dolárov. Spolu s producentom Michalom Novotným, alias Yakshom, sa zhodujú, že peniaze samotné by ju do prestížnych rebríčkov zrejme nedostali. „Ja si dokonca myslím, že to mala v niečom aj ťažšie,“ hovorí Yaksha. „Ona v sebe musela nájsť drive, hoci nemusela. Mohla si užívať dovolenky alebo žiť bezstarostný život, namiesto toho bola zatvorená v baletnej škole alebo mala lekcie angličtiny a spevu.“
Yaksha vraví, že v Los Angeles mnohí majetní ľudia vyhľadávajú talenty, do ktorých by mohli investovať. Adéla je podľa neho už „produkt“, ktorý prináša reálne výsledky. „Peniaze do nej investujú, lebo už dokázala svoj potenciál a dokáže z nich vyrobiť zisk. Určite to nie je dobročinné. Marketingové peniaze z teba nespravia to, čím sa stala Adéla.“
Je Adéla „dosť slovenská“?
Doktorandka muzikológie Dominika Moravčíková upozorňuje, že Adéla neodráža priemernú slovenskú skúsenosť ani tradíciu migrácie z núdze. Lepšie by bolo nazvať ju kozmopolitnou alebo globálnou občiankou. Už v detstve študovala v Moskve a v Londýne a do Spojených štátov odišla ešte ako násťročná.
Moravčíková dodala, že Adéla možno nie je najpresnejší príklad „slovenskosti v zahraničí“. Niekedy si v rozhovoroch alebo v hudbe sama pomôže stereotypmi alebo zjednodušením, ako boli odkazy na sovietsky blok v piesni KGB či pochvaľovanie si „smradľavých jedál“ v rozhovore. „Vykresľovaním kontrastu medzi životom na Slovensku a v Spojených štátoch vytvára dramatický efekt, akoby vzišla z krajiny, ktorá je zabrzdená a strašne upätá, a jej cesta bola priam hrdinská, čo nie je úplne pravda.“
Drinu, ktorú do svojej kariéry Adéla vložila, jej podľa Moravčíkovej nemožno odoprieť. V jej hudbe aj prejave, dokonca v prízvuku a slovníku, počuť vplyv kvír kultúry či afroamerickej kultúry. „Nemyslím si, že musíme byť puritáni a nedovoliť popkultúre, aby vyniesla nejakých predtým neviditeľných ľudí alebo témy do stredobodu pozornosti. Ale je dobré sledovať, ako to v našich očiach mení význam menšinovosti.“
