Posledné dva roky s Trumpom budú najdlhšie
O tom, že republikáni si v prvý novembrový utorok po prvom novembrovom pondelku idú nieže po porážku, ale po debakel historických rozmerov, vlastne nie sú seriózne pochybnosti. Realisticky želaným scenárom už pre nich nie je víťazstvo, ale iná ako ponižujúca prehra.
Čo je v prvom rade dobrá správa. Znamená to totiž, že zoči-voči dôsledkom reálneho trumpizmu jasná väčšina Američanov hovorí, že toto si neželala a nepýtala. V ideálnom alebo aspoň trochu normálnom vesmíre by to znamenalo utlmenie činnosti prezidenta a v podstate dvojročné dožívanie.
Lenže v také niečo asi nikto ani len nedúfa. Naopak, hlasné odmietnutie trumpizmu bude znamenať skôr eskaláciu tejto politiky (pokiaľ teda napínanie a porušovanie ústavy, stareckou demenciou spôsobené narcistické výčiny a ostentatívnu svojvôľu možno považovať za politiku).
V prípade Donalda Trumpa si ani nemusíme vymýšľať scenáre, keďže už raz odmietol uznať porážku a otvorene podnecoval útok na Kapitol. Podstatný rozdiel je v tom, že kým porážka spred šiestich rokov znamenala jeho deložovanie z Bieleho domu a stratu moci, tentoraz jej bude čeliť ako prezident v polovici mandátu.
Kľúčovou otázkou amerických volieb tak zostáva, kto ich spolu s Trumpom odmietne uznať.
