Českí archeológovia znovuobjavili hrobky egyptských hodnostárov
Česká archeologická expedícia v Sakkáre opätovne lokalizovala a podrobne preskúmala dávno zabudnuté miesta posledného odpočinku dvoch významných činiteľov Starej ríše – Sabua a jeho syna Ptahšepsesa. Obaja muži patrili k elite naviazanej na uctievanie božstva Ptaha v niekdajšom hlavnom meste Memfide.
Tímu pod vedením egyptológa Miroslava Bártu sa podarilo ako prvým v modernej histórii preniknúť do podzemných pohrebných komôr a zmapovať priestory, o ktorých sa doteraz nevedelo.
Výskum nadväzuje na prácu francúzskeho bádateľa Augusteho Marietta, ktorý v rokoch 1858 až 1860 v regióne zdokumentoval približne 160 hrobiek. Jeho práca sa však sústredila primárne na kultové kaplnky a chodby, zvyšok architektonických komplexov zostal neodkrytý.
Väzby na kráľovskú rodinu
Sabu a Ptahšepses žili v období Starej ríše, ktoré sa datuje zhruba do rokov 2700 až 2181 pred n. l., teda do obdobia tretej až šiestej dynastie. Mimoriadnu pozornosť púta najmä syn Ptahšepses, ktorý bol podľa zachovaných svedectiev vôbec prvým civilným úradníkom bez panovníckeho pôvodu, ktorému sa podarilo oženiť sa s dcérou faraóna. Jeho manželkou sa stala princezná Chamaat, dcéra zakladateľa piatej dynastie Veserkafa.
Sabuova hrobka a neznáma kaplnka
Expedícia podrobne zdokumentovala Sabuovu hrobku s rozmermi 54 × 28 metrov, ktorej pôvodná výška dosahovala približne päť metrov. Fasáda objektu imituje vzhľad kráľovských palácov. V obetnej kaplnke sa dochovali detailne spracované reliéfy, ktoré zachytávajú oboch hodnostárov pri kontrole sprievodov prinášajúcich dary.
Medzi najväčšie prekvapenia výskumu patrí objavenie dovtedy neznámej kaplnky Sabuovej manželky Ichetnefret, ktorú Mariette v 19. storočí minul. Našli sa v nej takzvané nepravé dvere s vyobrazením celej rodiny vrátane oboch synov – Ptahšepsesa a Ranefera.
Sarkofág a mumifikované pozostatky
Polohu Ptahšepsesovej hrobky s rozlohou vyše 900 metrov štvorcových spresnili moderné satelitné technológie a terénny prieskum. Vedci v nej odkryli vstupnú časť s maľbami obetných rituálov a zostupnú chodbu vedúcu priamo do podzemnej pohrebnej komory.
V komore bol umiestnený masívny vápencový sarkofág s pozostatkami samotného Ptahšepsesa, ktorý počas života slúžil štyrom vládcom piatej dynastie – Sahureovi, Neferirkareovi, Raneferefovi a Niuserreovi. Hoci komoru ešte v staroveku vyplienili zlodeji a odniesli cennosti, antropológovia mohli analyzovať zachovanú múmiu. Výskum ukázal, že hodnostár zomrel vo veku nad 60 rokov, čo na vtedajšie pomery predstavovalo mimoriadne vysoký vek a potvrdilo to údaje z jeho zachovanej biografie.
Nový pohľad na starovekú spoločnosť
Egyptské ministerstvo cestovného ruchu a pamiatok vyjadrilo českému tímu uznanie a vyzdvihlo úspešnú medzinárodnú spoluprácu, ktorá pomáha odkrývať doteraz skryté tajomstvá starovekej civilizácie.
Podľa Miroslava Bártu priniesli vykopávky z posledných rokov nečakané dôkazy o politickom pozadí piatej dynastie. Nálezy podľa neho poodhaľujú korene lobingu či nepotizmu v dejinách ľudstva a zároveň ukazujú vtedajšie technologické inovácie v oblasti balzamovania tiel.
