Krajina, kde už predvčerom bolo neskoro
Človek cestuje zo Starej Ľubovne a zistí, že Slovensko vyzerá ako niečo, čo tu niekto zabudol v daždi. Alebo ako niečo, čo bolo zverené do rúk ľuďom, ktorí si mýlia správu vecí verejných s demoláciou.
Hovorievalo sa, že kultúra je základom štátu. Pozorujúc toto bizarné slovenské ľudové laboratórium, musí premáhať príčetného našinca takmer estetická zúrivosť.
Tretotriedna televízna redaktorka, ktorá akýmsi politickým omylom zasadla na ministerské kreslo, s gráciou parného valca najskôr zdemolovala kultúrne inštitúcie. Zdá sa však, že žijeme v krajine nekonečných možností a nedostatku súdnosti. Z demolátorky kultúry sa stala vicepremiérka a najnovšie sa uvažuje aj o ministerstve životného prostredia.
Zveriť prírodu niekomu, kto predtým úspešne zmenil kultúru v krajine na spálenisko, si vyžaduje zmysel pre absurdné divadlo. Vicepremiérka, ministerka kultúry, ministerka životného prostredia. Jeden deň riadiť orchestre, druhý deň vládu a tretí stromy. Výsledkom je krajina, ktorá vyzerá, akoby prešla generálnym upratovaním pomocou demolačnej gule.
Ľudia v Pezinku stoja deň čo deň na peróne a tešia sa, ak sa zmestia, do vlaku a odídu do roboty. A nielen v Pezinku. Za oknom sa odvíja film, žánrovo postapokalyptická selanka. Krajina, ktorá vyzerá tak unavene, akoby ju celú noc niekto ťahal za vlasy po blate a ráno jej namiesto ospravedlnenia podal do ruky štátnu vlajku.
Každá cesta naprieč Slovenskom je fascinujúca štúdia o tom, koľko toho jedna krajina dokáže uniesť. Vlak prechádza dedinami, ktoré vyzerajú, akoby tam život zastal niekde v 70. rokoch. Polorozpadnuté budovy, sivá na stenách, sivá na cestách plných výtlkov, sivá v očiach ľudí, ktorí stoja na nástupištiach s igelitovými taškami a hľadia do prázdna.
Toto je chudoba, ktorá nekričí. Len tak ticho, vytrvalo smrdí lacným tabakom a vlhne. Chudoba, kde najväčšou kultúrnou udalosťou týždňa je otvorenie nového diskontného reťazca.
Slovensko by si zaslúžilo, aby sa s ním nerozprávalo len v deklaráciách a na tlačových besedách. Krajina potrebuje lekára, nie patológa. Lesy na severe sú vysekané s takou krutosťou, až to vyzerá, že nová ministerka životného prostredia začala s výkonom funkcie už v predstihu a s motorovou pílou v ruke. Polia zarastené burinou, fabriky sú buď zatvorené, alebo prerobené na logistické parky.
Urobili ste z vládnutia frašku, v ktorej diváci nielenže platia vstupné, ale na konci ich ešte aj zbijú palicami. Vzali ste krajinu, ktorá mala potenciál byť niečím viac než len montážnou halou a lacnou nocľahárňou, a premenili ste ju na svoje súkromné ihrisko.
Pohľad zo Starej Ľubovne smerom na západ je pohľadom na územie, kde sa experimentuje s ľudskou trpezlivosťou. A výsledok experimentu je jasný: trpezlivosť je nekonečná, krajina je zdemolovaná a vy spokojní.
