Južný Sudán čelí vážnej potravinovej kríze
Približne 7,8 milióna ľudí v Južnom Sudáne čelilo v období od apríla do júla 2026 vysokej úrovni akútnej potravinovej neistoty. Vyplýva to zo spoločnej správy najväčších humanitárnych organizácií (IPC). Liečbu akútnej podvýživy pritom potrebovalo približne 2,2 milióna detí.
Konflikty, záplavy, sucho a rastúce ceny potravín pripravujú mnohé rodiny o živobytie, zatiaľ čo prístup k zdravotnej starostlivosti zostáva obmedzený. Humanitárna organizácia CARE upozorňuje, že podvýživu možno účinne liečiť, no pre niektoré rodiny znamená cesta k zdravotníkom niekoľkodňové putovanie. Situáciu v regióne komplikuje aj vojna v susednom Sudáne a nedostatok financií na humanitárnu pomoc.
Najťažšie dôsledky znášajú deti
Roky trvajúce konflikty, vysídľovanie, záplavy a obdobia sucha narúšajú poľnohospodársku produkciu, od ktorej závisí obživa veľkej časti obyvateľstva. Rastúce ceny potravín znižujú možnosti domácností nakupovať základné potraviny na trhoch. Keď rodiny prídu o úrodu, často strácajú nielen jedlo, ale aj jediný zdroj príjmu.
Približne 73-tisíc ľudí sa nachádzalo v najzávažnejšom, piatom stupni klasifikácie IPC, ktorý označuje katastrofálny nedostatok potravín. Oproti predchádzajúcej analýze vzrástol počet ľudí vo vysokých stupňoch potravinovej neistoty približne o 280-tisíc. Liečbu akútnej podvýživy potrebovalo približne 2,2 milióna detí vo veku od šiestich do 59 mesiacov, čo je nárast približne o 90-tisíc prípadov. V niektorých oblastiach odborníci upozornili aj na riziko hladomoru pri ďalšom zhoršení situácie.
Zdravotná pomoc existuje, no cesta k nej je dlhá
V odľahlých oblastiach sú zdravotnícke zariadenia vzdialené celé hodiny či dni cesty. Pre deti oslabené nedostatkom živín môže byť včasná liečba rozhodujúca. Príkladom je príbeh Rebecy, ktorý CARE zdokumentovala na jar 2026. Jej rodina prišla o dve po sebe nasledujúce úrody, prvú zničili záplavy, druhú vtáky. Aby získali peniaze na jedlo, zbierali a predávali palivové drevo, no ani tento príjem nestačil.
Keď Rebecina dcéra Nyabany vážne ochorela s vysokou horúčkou a problémami s dýchaním, nemocnica bola vzdialená dva dni cesty. Matka sa s chorým dieťaťom vydala na putovanie v horúčave dosahujúcej 42 stupňov Celzia. Zastavila sa iba raz, aby prenocovala u cudzích ľudí.
Vojna v Sudáne zvyšuje tlak na pomoc
Do Južného Sudánu prichádzajú utečenci a ľudia vracajúci sa do vlasti, často bez potravín, úspor či bezpečného bývania. Ich príchod zvyšuje tlak na miestne komunity, ktoré už samy zápasia s obmedzeným prístupom k základným službám. Podľa spoločného upozornenia UNHCR a IOM zo 6. novembra potrebuje približne 15,4 milióna ľudí v Sudáne pomoc s núdzovým ubytovaním a základným vybavením domácností. Nedostatok financií však humanitárnym organizáciám umožňuje prioritne pokryť len približne desatinu z nich.
Podľa októbrovej prognózy Svetového potravinového programu OSN by do konca roka 2026 mohlo v Sudáne ďalších približne 350-tisíc ľudí čeliť vážnemu hladu. Do augusta 2027 by sa tento počet mohol zvýšiť na približne 1,2 milióna. WFP upozornil, že od októbra do konca roka 2026 musí v Sudáne vyradiť z núdzovej potravinovej pomoci približne 800-tisíc ľudí vrátane odhadovaných 500-tisíc utečencov. Väčšina rodín, ktoré pomoc naďalej dostávajú, dostáva dávky pokrývajúce len polovicu minimálnych potravinových potrieb.
Do humanitárnych aktivít v Južnom Sudáne sa v minulosti zapojilo aj Slovensko. Podľa Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR sa slovenská pomoc zameriavala na zdravotnú starostlivosť a potravinovú bezpečnosť. Zahŕňala zlepšenie prístupu k základnej zdravotnej starostlivosti a liekom, podporu starostlivosti o rodičky a novorodencov či zriadenie pediatrickej ambulancie a výživového centra. V súčasnosti sa jeho pomoc sústreďuje najmä na utečencov v okolitých krajinách.
Liečba existuje
CARE v Južnom Sudáne poskytuje zdravotnú a výživovú pomoc aj v oblastiach s obmedzeným prístupom k zdravotníckym zariadeniam. V jej centre v Pariangu zdravotníci podľa údajov z mája 2026 liečili približne 20 závažných prípadov detskej podvýživy mesačne. Deťom zabezpečujú terapeutickú výživu, zdravotné vyšetrenia a pravidelné sledovanie zdravotného stavu.
„Príbeh Rebecy ukazuje, aký obrovský rozdiel je medzi tým, keď zdravotná pomoc existuje, a tým, keď je skutočne dostupná. Žiadna matka by nemala s vážne chorým dieťaťom putovať dva dni v extrémnej horúčave, aby mu zachránila život. V CARE vieme, že podvýživu dokážeme účinne liečiť. Potrebujeme však zabezpečiť, aby sa pomoc dostala aj do najodľahlejších komunít a aby zdravotnícke centrá mali dostatok personálu, liekov a terapeutickej výživy. Pri záchrane detských životov totiž nerozhoduje len to, či pomoc existuje, ale aj to, či príde včas,” upozorňuje Katarína Král, riaditeľka CARE Slovensko.
