Potrebujeme lídrov, ktorí sa opäť zamilujú do záchrany planéty
Desiatky svetových lídrov tento týždeň vyprodukujú množstvo emisií, keď poletia do Turecka, aby tam pri debatách o svojich obavách o životné prostredie vypustili množstvo horúceho vzduchu. Keby britský premiér Andy Burnham bral boj proti klimatickým zmenám vážne, vynechal by COP31, najnovší ročník každoročnej medzinárodnej klimatickej konferencie, a namiesto toho by pracoval na obnovení domáceho konsenzu o dôležitosti záchrany planéty.
Voľby v obvode Uxbridge
Za okamih, keď sa rozpadla spoločná vôľa britských politických strán bojovať proti klimatickým zmenám, možno označiť 21. júl 2023 o 2.40 ráno. Vtedy vyhlásili Konzervatívnu stranu za víťaza doplňovacích volieb v okrajovom londýnskom obvode Uxbridge, ktoré sa konali po odstúpení Borisa Johnsona.
Labouristi pod vedením Keira Starmera mali toto kreslo získať. Verejnosť bola znechutená Johnsonovými výstrelkami a labouristi v prieskumoch výrazne viedli. Kampaň postavená na odpore proti cestnému poplatku založenému na emisiách však priniesla konzervatívcom víťazstvo s náskokom niekoľkých stoviek hlasov. Odkaz bol jasný: voliči nie sú ochotní zaplatiť za ochranu planéty z vlastného vrecka.
Odvtedy sa presvedčenie, že opatrenia proti klimatickým zmenám musia ustúpiť obavám z rastúcich životných nákladov, rozšírilo do všetkých hlavných britských politických strán vrátane labouristov a zelených. Podobný vývoj vidno v Spojených štátoch, kde sa heslo „Vŕtaj, bejby, vŕtaj“ stalo štátnou politikou. Dnes aj väčšina demokratov zdôrazňuje, že prvoradá je cenová dostupnosť.
Zhoda sa rozpadla
Posolstvá, že cenová dostupnosť má prednosť pred ochranou klímy, sa chopila pravica. Strana Reform UK Nigela Faragea získala odvahu viesť kampaň s heslami o nezmysloch zelenej agendy a sľubuje zrušenie britského cieľa uhlíkovej neutrality či dotácií na obnoviteľné zdroje. Konzervatívci ustúpili od svojej zelenej agendy, ich líderka Kemi Badenoch sa označuje za „skeptičku voči uhlíkovej neutralite“.
Zhoda sa začala rozpadať aj na ľavici. Predsedom Strany zelených sa stal Zack Polanski, ktorý prišiel so socialistickým programom a dôrazom na situáciu v Gaze, čím ochranu životného prostredia odsunul do úzadia. Polanski trvá na tom, že „bez sociálnej, rasovej a ekonomickej spravodlivosti nemôže existovať ani environmentálna spravodlivosť“.
Nová britská vláda sa sústredila na zmierňovanie tlaku rastúcich životných nákladov a klimatické opatrenia začali ustupovať. Signálom bolo Burnhamovo rozhodnutie presunúť Eda Milibanda z ministerstva energetiky na ministerstvo zahraničia. Milibandova nástupkyňa Miatty Fahnbullehová minulý mesiac schválila projekt ťažby zemného plynu Jackdaw v Severnom mori, proti ktorému Miliband ostro vystupoval.
Ambície poklesli
Burnham prichádza na COP31 so zámerom zmierniť zákaz inštalácie plynových kotlov v novostavbách a s náznakmi uvoľnenia jedného z kľúčových cieľov v oblasti elektromobility. Downing Street odmieta, že by to naznačovalo nedostatočné odhodlanie chrániť planétu. Keďže sa neočakávajú zásadné oznámenia okrem právne nezáväzného záväzku, podľa ktorého by do roku 2035 malo 35 percent svetovej spotreby energie pokrývať elektrina, COP sa črtá ako nevýrazné podujatie.
Za nedostatkom ambícií stoja obavy z vysokých životných nákladov, energetická bezpečnosť aj pocit, že opatrenia sú zbytočné, pokiaľ väčší znečisťovatelia, ako Čína, India a Spojené štáty, nekonajú. Klimatická kríza však nezmizne preto, že zelené témy vyšli z módy. Klimatická služba EÚ Copernicus oznámila, že minulý mesiac bol celosvetovo najteplejším októbrom v histórii meraní. Svetová meteorologická organizácia OSN varovala, že rok 2027 bude v dôsledku javu El Niño ešte teplejší.
Nevzdávajme sa
Ak si už nemôžeme dovoliť energetickú transformáciu tempom, ktoré sa predtým zdalo dosiahnuteľné, potrebujeme lepší prístup. Ciele stanovované zhora sú zväčša odsúdené na neúspech a sťažujú udržanie záujmu verejnosti o klimatickú agendu. Lepšie by bolo zapojiť voličov do diskusie tak, aby sa napríklad prechod na elektromobily stal niečím, čo vodiči požadujú, a nie niečím, čo im bolo nanútené.
Stretnutia na najvyššej úrovni majú svoje miesto. Lídri, ktorým však na klimatických zmenách skutočne záleží, by mali zostať doma a sústrediť sa na obnovenie politickej vôle aj vytvorenie podmienok na ich riešenie.
