Trump bojkotuje globálne úsilie o obmedzenie klimatických zmien
Ak chcete nahliadnuť do budúcnosti sveta, v ktorom sa Spojené štáty vzdali svojej vedúcej úlohy, obráťte zrak na tureckú Antalyu. Zišli sa tam delegácie približne 200 krajín na COP31, konferencii zmluvných strán dohovoru OSN o zmene klímy. Prišli aj Američania vrátane členov Kongresu, guvernérov a starostov, no delegáciu administratívy prezidenta Donalda Trumpa tam už druhý rok po sebe nestretnete.
Trump bojkotuje nielen konferenciu, ale celé globálne úsilie o obmedzenie klimatických zmien. USA už druhýkrát stiahol z Parížskej dohody z roku 2015, v ktorej sa signatári zaviazali obmedziť globálne otepľovanie približne na 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s predindustriálnym obdobím. Spojené štáty stiahol aj zo samotného rámcového dohovoru. Rozhodnutie nadobudne účinnosť vo februári a žiadna iná krajina k takému kroku ešte nepristúpila.
Obrat má globálne dôsledky
Líder krajiny, ktorá je z historického hľadiska najväčším producentom skleníkových plynov a dnes po Číne druhým najväčším, sabotuje úsilie ľudstva upratať neporiadok, na ktorého vzniku sa Američania významne podieľali. Program OSN pre životné prostredie (UNEP) v septembri potvrdil, že prekročenie cieľov stanovených v Paríži je už nevyhnutné.
Vedci označujú Trumpovu politiku za uplynulých 22 mesiacov za totálny útok proti čistej energii. Administratíva zastavila projekty veterných elektrární na mori alebo im odobrala financovanie. Zrušila tiež rozsiahlu časť regulácií Agentúry na ochranu životného prostredia (EPA), ktorých cieľom bolo obmedziť emisie z automobilov a elektrární.
Najnovšia správa OSN o rozdiele medzi skutočnými emisiami a úrovňou potrebnou na splnenie klimatických cieľov konštatuje, že v roku 2025 nárast emisií v USA o 133 megaton ekvivalentu CO₂ výrazne prevýšil nárast vo všetkých ostatných krajinách. Predpokladané americké emisie v roku 2030 sú dnes o 0,9 gigatony ekvivalentu CO₂ vyššie, než sa očakávalo na základe opatrení platných počas administratívy Joea Bidena.
Keďže Trump odstúpil od rámcového dohovoru aj Parížskej dohody, autori správy predpokladajú, že tým sa jeho kroky nekončia. Spojené štáty zrušili aj svoje predchádzajúce emisné ciele. Do roku 2030 by to mohlo znamenať ďalších 1,7 gigatony ekvivalentu CO₂ ročne, teda viac, než sú celkové emisie Indonézie, Brazílie či Japonska.
Čína páli uhlie, ale tlačí elektroautá
OSN dnes predpokladá, že do konca storočia bude na Zemi o 2,5 až 2,6 stupňa Celzia teplejšie než v predindustriálnom období. V čase prijatia Parížskej dohody sa pritom takéto oteplenie ešte považovalo za katastrofický scenár. Tento odhad je o 0,2 až 0,3 stupňa Celzia vyšší než pred rokom a približne polovica tohto nárastu pripadá na Trumpovu politiku.
Pozoruhodnou iróniou je, že jedno konkrétne Trumpovo rozhodnutie momentálne prináša neúmyselnú a dočasnú úľavu. Vojna proti Iránu viedla k uzavretiu Hormuzského prielivu a celosvetovému narušeniu spotreby ropy a plynu. Keďže krajiny spaľujú menej týchto fosílnych palív, produkujú aj o niečo menej emisií. To však nebude trvať dlho.
Ďalším nezamýšľaným dôsledkom Trumpovej politiky je, že autoritárska Čína, najväčší producent emisií na svete, v porovnaní s Amerikou vyzerá ako vzor hodný nasledovania. Stále spaľuje obrovské množstvá uhlia, no zároveň naplno pokračuje v úsilí nahradiť autá a nákladné vozidlá s vysokou spotrebou paliva elektromobilmi a elektrickými nákladnými vozidlami, ktoré má poháňať energia zo slnka a vetra.
Najťažšie pochopiteľné je, ako náhle klimatické zmeny vyšli z módy ako téma, najmä v Trumpovej Amerike. Demokrati práve v celej krajine odmietli prezidentovu politiku a od januára budú kontrolovať obe komory Kongresu. Aby však vyhrali, dostali radu: Nehovorte o klimatických zmenách. Ak chcú svoje volebné triumfy pretaviť do dobrého vládnutia, budú musieť túto radu ignorovať.
