Sonda Voyager 1 prekoná vzdialenosť svetelného dňa
Sonda Voyager 1 sa stane prvým ľudským výtvorom, ktorý prekoná vzdialenosť jedného „svetelného dňa“. Znamená to viac než 26 miliárd kilometrov od Zeme, kde z Mysu Canaveral odštartovala 5. septembra 1977.
Pozoruhodný míľnik Voyager 1 dosiahne v stredu a rádiový signál (šíriaci sa rýchlosťou svetla) potom za 24 hodín dorazí na Zem. Inými slovami – prekoná vzdialenosť jedného svetelného dňa. Podľa odhadov NASA bude sonda potrebovať ďalších 18-tisíc rokov, kým prekoná vzdialenosť jeden svetelný rok.
Manažérka projektu Suzanne Doddová vníma Voyager 1 ako vyslanca Zeme, ktorý uháňa medzi hviezdami a zároveň doma na Zemi vyvoláva „pocit úžasu“. „Je to národný poklad,“ uviedla.
Pri príležitosti tohto míľnika NASA vyzýva ľudí na celom svete, aby v utorok po západe slnka pomocou vlastných telefónov (alebo obyčajnou baterkou) pomocou Morseovej abecedy do nočnej oblohy „vyblikali“ V-G-R ako volací znak sondy.
Napriek občasným problémom, ktoré sa technike v takto „pokročilom veku“ nevyhýbajú, Voyager 1 (hmotnosť 721,9 kg) a jeho dvojča Voyager 2 naďalej posielajú na Zem vedecké a technické údaje. Obe sa od Zeme rôznymi smermi vzďaľujú rýchlosťou 61-tisíc km/h. Hoci Voyager 2 odštartoval o dva týždne skôr, hranicu jedného svetelného dňa dosiahne až v roku 2035.
Voyager 1 v rokoch 1979 a 1980 preletel okolo Jupitera a Saturna a v roku 2012 vstúpil do oblasti, ktorú NASA definuje ako medzihviezdny priestor.
Voyager 2 obletel obe planéty a potom aj Urán a Neptún a do medzihviezdneho priestoru vstúpil v roku 2018. Obe sondy vyslali na Zem okrem iných údajov aj množstvo výnimočných fotografií.
Obe sondy nesú posolstvo pre prípadnú mimozemskú inteligenciu. Na medenej pozlátenej platni je 115 obrázkov zakódovaných v analógovej forme, tiež poloha Zeme a Slnečnej sústavy v našej Galaxii. Okrem nich zvukové záznamy 55 pozdravov v rôznych jazykoch, prírodné zvuky a hudbu vrátane Mozartovej Čarovnej flauty.
Voyager 1 už má niekoľko zápisov v Guinnessovej knihe rekordov – dostal sa ďalej než akýkoľvek iný ľudský výtvor a v roku 1990 zhotovil v priestore za Neptúnom najvzdialenejšiu fotografiu Zeme – ikonický „bledomodrý bod“ (Pale Blue Dot).
