Hrozba stagnácie slovenskej ekonomiky
Slovensko sa ocitá na pokraji prepadávania sa, zatiaľ čo konkurencieschopnosť krajiny klesá a zamestnanosť stagnuje. Obyvatelia sú čoraz viac znepokojení hrozbami, ktoré poslatia vyplývajú z amerického pätročného cla. Ekonomika, aj po desaťročiach privatizácie, stále nevykročila z 20. storočia a nie je schopná adaptovať sa na novodobé výzvy.
Inovačný neúspech a zahraničný kapitál
Na druhej strane, ak Slovensko nevrhne energiu do inovácií, nebude schopné odolať hospodárskym šokom ani získať priaznivú pozíciu na globálnom trhu. Michaela Kršková, bývalá šéfka inovácií, poukazuje na zlyhania vlády, ktoré neboli schopné splniť požiadavky z Plánu obnovy, vrátane zahraničných hodnotení projektov, čím sme Európsku úniu podviedli.
Štátne fondy a súkromné haciendy vyvolených
V rámci zoznamu schválených projektov sa objavujú aj tie, ktoré slúžia len na obohatenie úzkej skupiny ľudí, zatiaľ čo skutočné inovačné projekty ostávajú na okraji záujmu. Schémy financovania sú napadnuté a väčšina komisií zložených zo slovenských hodnotiteľov len odráža lokálny pohľad, bez ambícií predplatiť skutočné výsledky.
Odliv talentov a problém s doktorandmi
Slovenská ekonomika zároveň trpí masívnym odlivom talentovaných jednotlivcov, ktorí odchádzajú za vzdelaním a praxou do vyspelých krajín. Zatiaľ čo priemer EÚ v doktorandoch nám už dávno unikol, potenciál našich inovácií ostáva zásadne narušený. Bez schopných mladých ľudí, ktorí by priniesli revolučné myšlienky a viedli zmeny v technológiách, nie je šanca na udržateľný rast.
Ideálny ekonomický mix pre budúcnosť
Slovensko sa má naučiť investovať do vlastných spoločností a podporovať ich rozvoj. Nejde len o prítomnosť zahraničných investorov, no o budovanie silnej komunity domácich talentov schopných inovácií a podnikania. Ekosystém, ktorý by umožnil vznik zásadných zmien, sa musí zrodiť z nášho ETICKÉHO prístupu a ambície.
Záver: Kde hľadá Slovensko svoju budúcnosť?
Otázky o neustále sa opakujúcich chybách a zmeškaných príležitostiach by mali podnietiť dialóg o budúcnosti krajiny. Ak nevznikne nový pohľad na správy a investície vo vzdelávaní, technológie a priemysel, hrozí, že Slovensko ostane navždy na okraji Európy, zabudnuté a nerozvinuté. Kde presne hľadáme našu budúcnosť a ako jej môžeme konať, ostáva výzvou, na ktorú musíme čeliť spoločne.
