Slovensko a EÚ: Poľnohospodárske financovanie na pokraji katastrofy
Minister pôdohospodárstva Richard Takáč sa vyjadril k alarmujúcej situácii ohľadom budúcej agropolitiky v EÚ. Mnohé členské štáty, vrátane Slovenska, sa ocitajú v stiesnenej situácii s klesajúcimi rozpočtovými prostriedkami pre poľnohospodárstvo, pričom návrhy Európskej komisie po roku 2027 naznačujú výrazne nižšie financie.
Takáč jasne upozornil, že Slovensku chýba v návrhu enormných 900 miliónov eur, čo je takmer milión eur menej, než bolo predtým alokované na poľnohospodárske účely. Tento drastický pokles budí vážne obavy, pretože zaťaží už aj tak krehký sektor slovenského poľnohospodárstva.
Nová agropolitika: Kto na to doplatí?
Nový návrh spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorý sa zaoberá zlúčením všetkých existujúcich fondov do takzvaného „veľkého poľnohospodárskeho superfondu,” narazil na silný odpor. Minister Takáč zdôrazňuje, že tento krok by mohol znamenať pre Slovensko nevhodné podmienky a ešte nižšie podpory pre farmárov. Kritika sa zameriava najmä na fakt, že návrh zanedbáva potreby potravinárov a zhoršuje financovanie rybného hospodárstva o 62 percent.
Politici varujú pred hlbokými dopadmi
Minulý pondelok sa na Rade EÚ pre poľnohospodárstvo diskutovalo o budúcich rozpočtových alokáciách, kde väčšina ministrov hrdo vyjadrila nesúhlas s nastavením financovania. „Naša situácia je kritická. EÚ musí rešpektovať potravinovú sebestačnosť, nie presúvať prostriedky na zbrojenie,” dodal Takáč. Povedal, že najviac doplatíme, ak sa nepodniknú kroky na zvýšenie financovania poľnohospodárstva.
Bude Slovensko potravinovo sebestačné?
Rok 2026 je pred nami a minister Takáč varuje, že to, čo sa rozhodne na decembrovom samite EÚ, môže určovať smer, ktorým sa Slovensko nielenže ubrať, ale tiež zajistiť potravu pre obyvateľstvo v budúcnosti. Bez adekvátneho financovania hrozí, že prioritou nebudú malé farmy, ale veľké agropodniky, a tak by sa mohol prístup k podpore stať ešte zložitejším a nepriateľským pre poľnohospodárov. Potravinová bezpečnosť pre Slovensko ostáva na tenkom ľade.
Dokonca aj s úsilím ministerstva o spoluprácu s ostatnými členskými štátmi a europoslancami je náročné zlomiť zabehnuté praktiky a zaužívanú byrokraciu, ktorá ich obklopuje. Nespokojnosť zo strany Slovenska s návrhmi Európskej komisie, akoby len potvrdila nezáujem o hospodárske hodnoty, ktorými sa EÚ má prezentovať.
