Prví absolventi lekárskej fakulty sa po šiestich desaťročiach stretli
Martin je miestom, kde sa uchovali spomienky a tradície medicíny. Najstarší zo spoločníkov má 90 rokov, no byť prvým absolventom je prestíž, ktorú tieto osobnosti nosia s hrdosťou. Pri príležitosti 60. výročia od svojich promócií sa vrátili spoločne, aby si pripomenuli ťažké začiatky a ich neúnavnú odhodlanosť, pričom mnoho z nich stálo na čele zdravotnej starostlivosti v regióne.
Od hladu a biedy po úspech
Príbeh prvej generácie študentov medicíny v Martine je dôležitou súčasťou histórie regionálneho vzdelávania. Od nevyhnutnosti svojpomocne dokončiť budovy až po prespávanie na psychiatrických oddeleniach, tieto skúsenosti predstavujú brutálnu realitu toho, ako sa mladí muži a ženy snažili stať lekármi v rozporuplných podmienkach. Ján Hanák, spontánne zvolený organizátor stretnutia, spomína na túto etapu ich životov ako na obdobie nesmierneho odhodlania a súdržnosti.”
Význam pedagogického zázemia
K učiteľom, ktorí stáli za úspechom týchto absolventov, patrí i profesor Michal Drobný, jenž nadviazal s predchádzajúcimi študentmi silný bond, ktorý pretrval cez desaťročia. Ich vyučovanie sa často odohrávalo v negatívnom prostredí, avšak ich úsilie upevnilo akademickú tradíciu, ktorú mladí lekári len ťažko prekonajú.
Vznik fakultnej histórie
Písal sa rok 1962 a budúci lekári sa pripravovali prijať nové výzvy. Historicky prvé promócie sa konali 23. júna 1965 v divadle, pričom mnohí, hoci sa rozprchli po Slovensku, zanechali za sebou nezmazateľný odtlačok v martinskej lekárskej tradícii.
Odhodlanie, ktoré prekonalo nepriaznivé podmienky
Počas štúdia si mnohí museli zvyknúť na neľahké pomery. Bývali v nehotových internátoch a pomáhali pri dostavbe fakultných budov, čím si zabezpečili bývanie a zároveň sa zapojili do vytvárania svojich budúcich akadémii a kariér. Ján Hanák sa stal symbolom tejto vytrvalosti, keď spomína na dni, kedy ich spolužiaci v smiechu a s veľkým odhodlaním prekonávali prekážky.”
Medicínu nielen v triedach
Kombinácia štúdia, športu a práce na budovách vytvorila jedinečnú atmosféru, v ktorej sa formovali nielen študenti medicíny, ale aj ich priateľstvá, ktoré pretrvávajú dodnes. V prostredí, kde sa to zdalo nemožné, dokázali prežiť a budovať si budúcnosť.
Odkaz a zjednotenie
Stretnutie absolventov je nielen oslavou ich úspechov, ale aj vyjadrením úcty všetkým, ktorí sa podieľali na vybudovaní martinskej medicínskej tradície. Spoločné spomienky, zábavné historky a hrdosť na to, čo dosiahli napriek všetkým prekážkam, vytvorili silnejšie väzby, ktoré budú žiť i naďalej. Takto sa píše história – nie iba v učebniciach, ale najmä v srdciach a pamäti tých, ktorí ju žili.”