Spoločenská aktívna úloha v Prešove
Na Svetový deň dobrosrdečnosti sa Viera Potášová z prešovského združenia Podaj ďalej rozhodla vymeniť si úlohy s predajcami časopisu Nota bene, ktorí sa živia pouličným predajom. Tento nápad zrodil v jej mysli želanie vcítiť sa do kože týchto ľudí, ktorí čelí rôznym ťažkostiam. Viera, sama zapojená do pomoci ľuďom v núdzi, vyjadruje obrovský rešpekt voči tomu, čo predajcovia robia, a otvorene priznáva, že si nedokázala predstaviť, aké je to ťažké.
„Sme tu s nimi každý deň, ale keď prišiel ten deň, mám strašné bobky,“ hovorí Viera. Je jej jasné, že predajcovia nemajú jednoduché životy a časom sa ich práca komplikuje s prichádzajúcou zimou. Na svojej smere predaja sa Viera snaží maximalizovať výťažok pre tých, ktorých sa snaží podporiť.
Osobná skúsenosť a empatia predajcov
Rudolf Bandy, jeden z predajcov, na ktorého miesto Viera nastúpila, minulý deň len relaxoval a užíval si deň vo svojej novej úlohe dôchodcu. Od desiatej do pol siedmej večer predala Viera až 80 kusov časopisu, čím pomohla zaistiť dôstojnú existenciu pre tých, ktorí sa snažia prežiť z predaja.
„Pracujú s predpokladom, že zarobia jedno euro. Z toho musia pokryť náklady na živobytie, či už ide o stravu, alebo ubytovanie,“ dodáva Viera, zdôrazňujúc, že predajcovia neprosia o milodar, ale aktívne sa snažia zarábať na svojich životoch.
Výlety a zážitky mimo bežného života
Rudolf si pri príležitosti výmeny úlohy užil svoje prvé jedlo v reštaurácii, čo pre neho predstavovalo významný moment. Atmosféra spoločenstva a vzájomnej pomoci bola patrná, keď dobrovoľníci a predajcovia zdieľali radosť z tejto netradičnej skúsenosti. Viera sa snažila maximálne využiť svoju známosť v uliciach, aby pomohla zvýšiť predaj a tým aj podporu pre svojich kolegov.
„Na začiatku som mal obavy, ale bolo to super. Sviatok dobrých skutkov ma naučil, čo všetko títo ľudia prežívajú,“ dodal Rudolf, unikátne zhodnotiac svoje nové poznatky z reálneho života predajcu.
Vyzývame na empatiu a uznanie
Viera ukazuje, že aj jednorazová akcia môže otvoriť oči a zmeniť perspektívu. „Mám pred týmito ľuďmi obrovský rešpekt, pretože ich práca nie je len o predaji, ale o prežití samého seba v neľahkých podmienkach,“ uzatvára. Napríklad, vďaka tejto akcii sme si asi ešte viac uvedomili, aké dôležité je pomáhať a čo všetko musíme oceniť, keď máme to šťastie žiť v lepších podmienkach.
Zdroj: korzar.sme.sk/presov/c/prvy-raz-zazil-obed-v-restauracii-nota-bene-za-neho-predavala-presovcanka
