V Iráne zadržali skupinu proreformných politikov pre narúšanie politickej situácie
V Iráne došlo k zásahom zo strany bezpečnostných síl, ktoré zadržali niekoľko prominentných členov Reformného frontu – združenia, ktoré zastrešuje reformných a umiernených politikov. Medzi zadržanými sa nachádza aj Azar Mansúríová, líderka Reformného frontu, a Mohsen Amínzáde, bývalý námestník ministra zahraničných vecí za éry exprezidenta Muhammada Chatámího. Ebráhím Asgharzáde, ktorý sa zúčastnil na vtrhnutí do americkej ambasády v Teheráne v roku 1979, je ďalším zadržaným politikom.
Teheránska prokuratúra oznámila, že štyri osoby boli priamo zadržané, zatiaľ čo ďalšie boli predvolané na výsluch. Všetci sú podozriví z organizovania aktivít, ktoré narušujú politickú a spoločenskú stabilitu v krajine. Ich konanie má byť údajne prepojené s vojenskými hrozbami zo strany Spojených štátov a Izraela.
Informácie medzi odborníkmi naznačujú, že podpora pre reformistické hnutie, ktoré sa v prezidentských voľbách v roku 2024 výrazne postavilo za súčasného prezidenta Masúda Pezeškijána, je vo vzduchu a nie je jasné, akú silu toto hnutie v súčasnosti naozaj má.
Nezabúdajme, že k zadržaniu skupiny proreformných politikov došlo mesiac po masových protestoch v Iráne, ktoré vypukli koncom decembra 2025 v dôsledku prehlbujúcej sa hospodárskej krízy. Demonštrácie sa rýchlo rozšírili po celom krajine ako výraz odporu voči autoritárskemu režimu. Najbrutálnejšie zásahy sa odohrali počas nocí 8. a 9. januára, pričom tisíce ľudí prišli o život.
Iránske úrady obhajujú použitie sily s tvrdením, že zasahovali proti „žoldnierom najatým úhlavnými nepriateľmi, ktorými sú USA a Izrael.“ Množstvo popredných novinárov a reformistických politikov verejne skritizovalo oficiálnu interpretáciu týchto udalostí, čo ich môže doviesť k vlastnému stíhaniu.
Reformný front sa vyjadruje ostro voči Teheránu a už po 12-dňovej vojne proti Izraelu varoval, že v krajine nebudú prijaté zásadné reformy a hrozí jej postupný kolaps. Po novembrových protestoch, Reformný front odkázal iránskemu najvyššiemu vodcovi ajatolláhovi Alí Chameneímu, aby odstúpil z funkcie.
V snahe odradiť obyvateľstvo od ďalších protestov, iránske úrady spustili masívne zatýkanie a zastrašovanie, pričom podľa niektorých zdrojov bolo zadržaných niekoľko desiatok tisíc ľudí. Táto situácia svedčí o vyostrení politických tenzií v krajine a obavách zo destabilizácie súčasného režimu.