Architekt Maroš Juhás o transformácii Košíc: Identita mesta pod tlakom predsudkov
Košice, metropola východného Slovenska, prešla radikálnymi zmenami, ktoré sa odrazili na jej architektúre a identite. Maroš Juhás, architekt, ilustrátor a odborník na urbanizmus, v rozhovore zdôrazňuje, že mesto sa stalo väčším umelo, a to v dôsledku politických rozhodnutí, ktoré zmenili jeho historický charakter. „Keby ste sa pozreli na Košice pred sto rokmi, našli by ste len historické jadro a niekoľko okolitých štvrtí. Dôsledky druhej svetovej vojny a socializmu formovali dnešný obraz mesta,“ vysvetľuje Juhás.
Zatiaľ čo Košice majú silnú historickú tradíciu, Juhás naznačuje, že ich moderná identita sa ešte len formuje. S príchodom veľkých investícií, ako je budovanie výrobného závodu Volvo, mesto prechádza novým obdobím expanzie. „Tento projekt môže priniesť tisíce pracovných miest a postupne ovplyvniť celkový rozvoj Košíc,“ naznačuje architekt.
Juhás je tiež spoluautorom edície tematických máp, ktoré pomáhajú obyvateľom i návštevníkom porozumieť architektonickému dedičstvu dvadsiateho storočia v Košiciach. Na mapách sa nachádzajú informácie o významných architektoch, vrátane Ľudovíta Oelschlägera, ktorého dielo dodnes ovplyvňuje mestskú krajinu. Oelschläger reprezentuje historickú multikultúrnu identitu mesta, orientovanú na západné vzory, a jeho tvorba prežila zachovalú dobu modernizácie.
Transformácia mesta nebola bezproblémová. Juhás kritizuje mýty spojené s určitou stigmatizáciou košických sídlisk, ako je napríklad Luník IX, a kladie dôraz na potrebu zmeny pohľadu obyvateľov na tieto lokality. „Presne takýto mýtus, že ide o najkrajšie sídlisko, nás obmedzuje v rozpoznávaní reálnych problémov a predsudkov, ktoré ich obklopujú,” hovorí Juhás.
V svojich názvoch architekt pripomína aj Chýbajúce medzištádium medzi stredovekom a panelovými sídliskami, čo dokazuje, že Košice nevytvorili medzi nejaké kultúrne architektonické prechody. „Na to, aby sme formovali identitu mesta, musíme hľadieť aj na architektonické vzory, ktoré tu existovali v minulosti a ktoré sa v historickej pamäti vnímali inak, než ich vidíme dnes,” tvrdí Juhás.
Súčasné plánovanie a architektonické zmeny Košíc očividne vyžadujú prístup, ktorý sa neobmedzuje len na technické aspekty, ale zároveň sa zamýšľa nad historickým kontextom a psychologickými aspektmi mesta. Juhás sa domnieva, že zánik niektorých výnimočných stavieb z čias socializmu nosí svoj karmický trest, pričom mesto stráca žiadané a hodnotné symboly svojej minulosti.
Na záver Juhás pripomína, že ak sa Košice chcú posunúť vpred a formovať svoju novú identitu, musia sa zbaviť zastaraných predstáv o sebe a hľadať spôsob, ako využiť svoje architektonické a kultúrne dedičstvo tak, aby bolo súčasťou ich budúcnosti.
