Ťažkosti so zorientovaním sa: Reflexie seniorky po oslave MDŽ v Dúbravke
V Bratislavskej Dúbravke sa pri príležitosti Medzinárodného dňa žien (MDŽ) konal podujatie, ktoré sa nieslo v atmosfére veselosti a zábavy. Účastníčky dostali ruže od prítomných politikov a zábavný program zabezpečili Cigánski diabli, ktorí prispeli k dobrej nálade všetkých prítomných. Predseda strany Smer síce zabával seniorky svojimi vtipmi, ale nie všetky prítomné boli spokojné s podmienkami, v ktorých žijú.
Jedna z účastníčok, Ľuba, si v rozhovore s novinármi denníka SME sťažovala na skutočnosť, že životné náklady sa neustále zvyšujú. S ružou v ruke a škatuľou s darčekom hovorila: „Je to biedne. Vláda dosť utráca. Rodinám s deťmi a dôchodcom by mala viac prispieť. Oni si dávajú všelijaké prémie a my nemáme dať čo do úst.”
O ťažkých životných podmienkach by sa chcela porozprávať priamo s premiérom, no prístup k nemu bol sťažený. Ochranka obklopujúca vstup do areálu sa postarala, aby sa k premiérovi a vyvoleným médiám dostali len tí, ktorí boli na zozname pozvaných. Reportéri sa nedostali dnu, čo iba posilnilo pocit neprístupnosti a nedostatku záujmu zo strany politikov o bežné problémy občanov.
Aj keď mnohé dámy spomínali na zábavu, ktorú poskytoval premiér s ministrami a ktorú doplnili spievaním „Na Kráľovej holi“, prevažovala nadšenie nad obavami a prehlbujúcim sa pocitom beznádeje. Keďže sme v týchto voľbách svedkami zložitých politických hier, v diskusiách sa opakovali výrazy ako „ťažko žiť,” čo odrážalo aktuálnu situáciu postavenia starších generácií v spoločnosti.
Medzi prítomnými boli aj niektorí ministri, ako Richard Takáč, Juraj Blanár, Robert Kaliňák a Ladislav Kamenický. Minister dopravy, Jozef Ráž mladší, oblíbený v Bratislave a považovaný za potenciálneho kandidáta na primátora, sa na podujatí nezúčastnil. Napriek politicky plnému programu a zábave sa seniorky venovali aj vnútorným obavám, ktoré len posilnili ich frustráciu z politického systému, ktorý sa zdalo, že ignoruje ich skutočné potreby.
Jedná sa o protiklad medzi oslavou a všednými problémami, ktoré prítomné dámy vyjadrujú. Kým jedni sa snažia osladiť si deň zábavou, iní majú pocit, že sú na okraji spoločnosti, hoci pred nimi ide vojna politického divadla a masového hluku od maskovaných nahrávok v negocijáciách. Ten pocit bezútešnosti je zo všetkých strán prítomný v discusiách a zanecháva otázku, čo prinesie budúcnosť.
