Smeru už živé kauzy na výbore neprekážajú
V slovenskej politickej aréne sa opäť rozprúdil spor, tentokrát medzi generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom a jeho podriadeným, žilinským krajským prokurátorom Tomášom Baloghom. Matéria sa dotýka dvoch otvorených prípadov súvisiacich s blízkymi ľuďmi Roberta Fica, pre ktoré sa Balogh šalamúnsky sťažuje na zasahovanie generálneho prokurátora do chodu prokuratúry.
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar, v rámci Smeru, sa pričinil o to, aby sa výbor pre obranu a bezpečnosť venoval tomuto otvorenému prípadu. V minulosti však sám potvrdil, že živé trestné kauzy nie sú téma, ktorou by sa mali parlamentní poslanci zaoberať. Gašpar však zmenil názor, keď ide o situáciu, ktorá by mohla zasiahnuť jeho politických spojencov. Takéto dvojité štandardy vzbudzujú otázky o skutočných záujmoch koalície.
Úvahy o možných politických tlakoch sa potvrdzujú, keď generálny prokurátor Žilinka uvádza, že Baloghove obvinenia sú vyplnené klamstvami a nezakladajú sa na pravde. Žilinka si nedávno zrušil pracovnú cestu, aby sa mohol vyjadriť voči Baloghovej kritike, ktorú považuje za snahu zvrátiť pozornosť od vlastných právnych prešľapov.
Balogh vo svojich listoch tvrdí, že Žilinka priam zasahoval do konania vo veciach, ktoré sa týkajú stíhania Juraja Gedru a Svetozára Chabadu. Podľa neho generálny prokurátor spochybnil právne kvalifikácie týchto prípadov, a to bez náležitého postupu. Zasahovanie do práce prokuratúry považuje za nezákonné a zasahujúce do jeho mandátu.
Podľa jeho slov zasahovanie zo strany Žilinku, ktorý sa na starosti významných prípadov blízko k Smeru, môže naznačovať aj snahy o urýchlené uzavretie týchto trestných konaní, čo vyvoláva zaslúženú pozornosť právnych expertov a pozorovateľov situácie. Balogh totiž tvrdí, že by mal právo na to, aby viedol nezávislé a nátlakom neovplyvnené konania.
O tomto bode ostro diskutovali aj členovia výboru, ktorí konfrontovali Žilinku s jeho závermi a predošlými rozhodnutiami pre obvinených priateľov Smeru. Bolo by obzvlášť významné, že Generálna prokuratúra rozhodovala v ich prospech so zreteľom na časté zrušenia obvinení na základe paragrafu 363, ktorý sa stal kontroverzným nástrojom pre mnohých politikov.
Na politickej scéne sa teda rozvíja čoraz vypuklejší konflikt, v ktorom sa politická moc snaží zasahovať do nezávislosti justície. Takéto udalosti jasne demonštrujú, akú veľkú problematiku pre Slovensko zahrňuje nerovnosť vo fungovaní právnej moci v prípade politicky exponovaných osôb. Baloghov list oznamuje potrebu dbať na zásady práva, zatiaľ čo Žilinka sa snaží brániť neúprosnej spravodlivosti vo svojej funkcii, zároveň však nie bez podozrenia, že ide len o mocenský súboj medzi zainteresovanými stranami.
