Plyn na Slovensku: S určitou istotou aj bez ruských dodávok
Podľa aktuálnych vyjadrení expertov, definitívne odpojenie Slovenska od dodávok ruského plynu, ktoré je naplánované na september 2027 v súlade s európskou legislatívou, by nemalo mať alarmujúci dopad na zásobovanie plynom na Slovensku. Rozhodujúcim faktorom budú však náklady na prepravu plynu z alternatívnych zdrojov, kam sa preorientuje energetická infraštruktúra.
Rastislav Ňukovič, prezident Slovenského plynárenského a naftového zväzu, upozorňuje, že spotrebitelia by mali byť pripravení na nárast cien, pričom náklady na prepravu sa môžu zvýšiť o štyri až desať eur. Podľa Ňukoviča, doteraz Slovensko profitovalo z výhodnej polohy na začiatku tranzitných trás, ale situácia sa v súčasnosti mení, a s tým aj hospodárske nároky začínajú naberať na váhe.
Riziká a konkurencieschopnosť plynu
Na Stredoeurópskej plynárenskej konferencii sa diskutovalo o týchto hrozbách, pričom niektorí odborníci varovali pred potenciálnym uzavretím južného koridoru zo strany Ruska, čo by mohlo znamenať ešte väčší tlak na dodávky do regiónu, vrátane krajín ako Srbsko a Bosna. Týmto spôsobom by sa ešte viac zbytočne skomplikovala situácia na trhu s plynom.
Juraj Ondris, predseda predstavenstva SPP, sa vyjadril, že Slovensko má veľmi dobrú kapacitu v podzemných zásobníkoch plynu a vyrokoval priaznivé podmienky s ruskou firmou Gazprom Export, ktoré zabezpečia pokrytie väčšiny dopytu po plyne v nasledujúcich rokoch. Odber plynu sa už realizuje cez plynovod TurkStream.
Vývoj európskej energetickej politiky
Súčasne, predseda Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Peter Stano upozornil na riziko závislosti EÚ na dovoze skvapalneného zemného plynu (LNG), najmä z USA. Podľa jeho slov, tento trend môže priniesť zraniteľnosť a mal by podnietiť diskusiu o potrebe diverzifikácie energetických zdrojov. „Transformácia energetického sektora musí zahŕňať aj možné inovácie a spoluprácu so všetkými zainteresovanými stranami,” dodal.
Postupná zelená transformácia
Andrea Stegher, prezident Medzinárodnej plynárenskej únie, zdôraznil, že prechod na zelenšiu energetiku by mal byť postupný a realistický. „Hoci vodík a iné obnoviteľné zdroje sa ukazujú ako sľubné, ich úloha v blízkej budúcnosti nebude pre plynový sektor jendnoduchou náhradou, ale iba doplnkom,” konštatoval Stegher. Náklady na výrobu vodíka stále ostávajú vysoké, pričom sa odhaduje na približne 150 eur za megawatthodinu, zatiaľ čo cena zemného plynu je momentálne pod 50 eur.
Význam plynárenskej infraštruktúry
V súvislosti so strategickou dôležitosťou plynárenskej infraštruktúry pre Slovensko, Szabolcs Hodosy, štátny tajomník ministerstva hospodárstva, zdôraznil, že investície v tejto oblasti sú kľúčové pre udržanie a zabezpečenie stabilných dodávok plynu. Slovensko disponuje kapacitami na úrovni približne 70 percent ročnej spotreby, čo sa ukázalo ako vitálne pre stabilitu a zabezpečenie dodávok v posledných rokoch.
Štátny tajomník tiež upozornil, že je podstatné, aby sa na dekarbonizáciu Európy pozeralo racionálne a aby sa zachovala konkurencieschopnosť hospodárstva. „Plynárenský sektor môže byť dôležitým nástrojom pri úspešnej transformácii energetiky,” uzavrel Hodosy, pričom výzvou ostáva dosiahnuť úzku spoluprácu medzi štátom, regulátorom a energetickými spoločnosťami.
