Rusi v Arktíde skúšali tajnú technológiu na vyradenie podmorských káblov, operáciu prekazilo NATO
Ruské jednotky na jar pri arktickom súostroví Svalbard nacvičovali použitie novej technológie, ktorá by v prípade konfliktu mohla vyradiť podmorské komunikačné káble. Tajnú operáciu prekazila Severoatlantická aliancia.
Ruské plavidlá operáciu nedokončili a z oblasti odišli bez toho, aby káble poškodili.
Operáciu vykonalo moskovské riaditeľstvo pre podmorskú vojnu, známe pod skratkou GUGI, ktoré pomocou hlbinných ponoriek simulovalo nasadenie sofistikovanej a ničivej technológie. Ruskú aktivitu sledovali Veľká Británia, Nórsko a USA počas spoločnej operácie NATO.
O odhalení ruskej akcie informovali Nórsko a Anglicko už v apríli, no o zapojení USA či odhalení novej zbrane sa mlčalo.
„Prezidentovi Putinovi hovorím: Vidíme vás. Vidíme vaše aktivity v súvislosti s našimi káblami a potrubiami a mali by ste vedieť, že akýkoľvek pokus o ich poškodenie nebude tolerovaný a bude mať vážne dôsledky,“ povedal vtedy britský minister obrany John Healey.
Moskva pritom už skôr poprela obvinenia z účasti na viacerých incidentoch, pri ktorých došlo k poškodeniu káblov v európskych krajinách.
„Rusko neohrozuje podmorskú infraštruktúru, ktorá má pre Anglicko kľúčový význam. V tejto súvislosti tiež nepoužívame agresívnu rétoriku,“ uviedlo ruské veľvyslanectvo.
Konfrontácia prišla v čase, keď sa hovorí, že Rusko by mohlo preveriť kolektívnu obranu NATO zakotvenú v 5. článku Severoatlantickej zmluvy. Aliancia pritom nezverejňuje presnú prahovú hodnotu, na ktorú by sa aktivácia článku uplatňovala.
Incidenty, ako napríklad narušenie vzdušného priestoru dronmi či kybernetické útoky, môžu byť dostatočne malé na to, aby nevyvolali vojenskú reakciu celej aliancie, no poskytujú informácie o tom, ako jednotlivé štáty reagujú.
Rusi skúšali novú technológiu
Už v apríli britský minister obrany John Healey priblížil, že v arktických vodách odhalili tri ruské ponorky. Išlo o jednu útočnú ponorku triedy Akula s jadrovým pohonom a dve špecializované ponorky GUGI.
„Sú navrhnuté tak, aby počas mierového obdobia skúmali podmorskú infraštruktúru a v konflikte ju sabotovali,“ dodal Healey.
Ruské plavidlá v oblasti používali hlbokomorské podmorské prostriedky a nacvičovali nasadenie technológie určenej na poškodenie či vyradenie podmorských káblov. Nešlo o skutočný útok na káble. Ruské sily simulovali nasadenie pre prípad budúceho konfliktu s NATO.
Po zistení ruských ponoriek malo Anglicko vyslať fregatu a námorné hliadkovacie lietadlo na monitorovanie. Nórske ministerstvo zas uviedlo, že nasadilo hliadkovacie lietadlo Boeing P-8 Poseidon a vlastnú fregatu.
„Tieto snahy o narušenie ruského sledovania našej kľúčovej podmorskej infraštruktúry nás všetkých chránia. NATO neustále monitoruje ruskú vojenskú aktivitu v regióne,“ uviedol generálny tajomník NATO Mark Rutte na sociálnej sieti.
Ruské Hlavné riaditeľstvo hlbokomorského výskumu (GUGI) pritom patrí medzi najutajovanejšie časti ruských ozbrojených síl. Na rozdiel od klasických ponorkových jednotiek sa špecializuje na operácie vo veľkých hĺbkach a prácu na morskom dne. Washington aj Londýn uvalili na toto riaditeľstvo sankcie v reakcii na predchádzajúce podozrenia z operácií zameraných na infraštruktúru.
O odhalení novej zbrane či zapojení USA sa v apríli nehovorilo.
