EÚ chce viac kontrolovať Arktídu. Bez ľadoborcov to nepôjde
Európska únia potrebuje na posilnenie svojej prítomnosti v Arktíde ľadoborce. Uviedla to v pondelok na tlačovej konferencii počas samitu EÚ-Arktída vo fínskom meste Rovaniemi vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaja Kallasová.
Dodala, že globálne otepľovanie spôsobuje, že tento región je pre globálne veľmoci čoraz atraktívnejší. „Vzhľadom na situáciu, v ktorej sa nachádzame, a tiež s ohľadom na zmenu klímy a otváranie námorných trás, potrebujeme ľadoborce alebo lode, ktoré sa dokážu plaviť v týchto veľmi náročných podmienkach,“ uviedla Kallasová, keď sa jej novinári pýtali na možnosť vyčleniť prostriedky EÚ na nákup fínskych ľadoborcov.
Ľadoborce sú nutnosť
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová naznačila, že EÚ by mohla časť svojho pokračujúceho nárastu výdavkov na obranu nasmerovať aj na rozvoj „európskych kapacít v oblasti ľadoborcov“, ktoré sa tradične považujú za civilnú spôsobilosť, ako aj na ďalšie vybavenie nevyhnutné pre bezpečnosť v Arktíde. Túto myšlienku v Rovaniemi presadzoval fínsky premiér Petteri Orpo a podporil ju aj nemecký kancelár Friedrich Merz.
„Vieme, že ľadoborce jednoznačne potrebujeme, a nejde len o záležitosť Fínska, Nórska či Švédska. Je to záležitosť celej Európskej únie, celého európskeho kontinentu,“ povedal Merz.
Podľa štátnej fínskej spoločnosti Arctia, ktorá spravuje fínsku flotilu ľadoborcov, je 60 percent ľadoborcov na svete vyrobených vo Fínsku a 80 percent z nich navrhli fínske spoločnosti.
Z Kallasovej vyjadrenia v Rovaniemi nebolo jasné, či navrhuje spoločný program obstarávania ľadoborcov v rámci EÚ, alebo či nalieha na členské štáty, aby posilnili svoje vlastné kapacity. Neskôr doplnila, že hoci Fínsko má „schopnosť stavať tieto ľadoborce“, existujú „pravidlá obstarávania“, čo znamená, že „ktokoľvek predloží lepšiu ponuku, získa obchod“.
Pracuje sa na riešení pre Grónsko
Arktída sa dostala do centra pozornosti aj pre opakované vyhlásenia amerického prezidenta Donalda Trumpa, že Grónsko, ktoré je autonómnym územím Dánska, by malo prejsť pod kontrolu Spojených štátov.
Dánska premiérka Mette Frederiksenová ale vyjadrila optimizmus, že rokovania medzi Dánskom, Spojenými štátmi a Grónskom, ktoré boli spustené po hrozbe USA prevziať kontrolu nad týmto autonómnym územím, môžu viesť k vyriešeniu sporu. V januári bola zriadená „pracovná skupina na vysokej úrovni“ s predstaviteľmi všetkých troch strán, ktorá má riešiť obavy USA, no doteraz sa o priebehu rokovaní verejnosť dozvedela len málo.
„Táto pracovná skupina stále pracuje, a preto je príliš skoro na závery, ale som dosť optimistická, že nájdeme riešenie,“ povedala Frederiksenová.
USA podľa viacerých médií plánujú otvoriť tri nové vojenské základne v južnom Grónsku, okrem už existujúcej základne Pituffik na severe územia. Obranná zmluva z roku 1951, aktualizovaná v roku 2004, umožňuje Washingtonu zvyšovať vojenské nasadenie na ostrove za predpokladu, že o tom vopred informuje Dánsko a Grónsko.
Na vrchole krízy Trump nevylučoval použitie sily na získanie kontroly nad územím s 57-tisíc obyvateľmi, čo vyvolalo obavy v Európskej únii aj Severoatlantickej organizácii. Odvtedy sa napätie čiastočne zmiernilo a NATO spustilo novú misiu na posilnenie bezpečnosti v Arktíde, čo je podľa Frederiksenovej reakcia na situáciu.
„Keď som sa stala premiérkou, Arktída nebola na agende EÚ ani NATO. Teraz máme desať spojencov, ktorí spoločne cvičia v Grónsku,“ dodala.
