Grahamov zákon o sankciách proti Moskve čaká na podpis Donalda Trumpa
Washington/Moskva – Americký zákon, ktorý dáva prezidentovi USA rozsiahle právomoci uvaliť až stopercentné clá na kohokoľvek, kto od Ruska nakupuje energetické suroviny, schválil americký Kongres. Zákon, známy ako Grahamov zákon podľa zosnulého republikánskeho senátora Lindseyho Grahama, teraz čaká na podpis Donalda Trumpa.
„Indická strana dala jasne najavo svoje odhodlanie prijať akékoľvek nevyhnutné kroky na ochranu svojich obchodných a hospodárskych záujmov,“ reagovalo indické ministerstvo zahraničia na schválenie zákona. Veľkým zástancom normy bol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, pretože by dala Bielemu domu právomoci obmedziť finančné toky, ktoré živia ruskú vojnu proti Ukrajine.
Odpor proti zákonu prechovávajú okrem niektorých amerických zákonodarcov najmä hlavní odberatelia ruských nerastných surovín – India a Čína. Okrem nich sa zákon môže dotknúť aj menších odberateľov, medzi ktorými sú Turecko, Japonsko, ale aj Slovensko a Maďarsko.
Podľa experta Atlantic Council Daniela Frieda je zákon vzhľadom na to, ako Donald Trump manipuluje s uvaľovaním a uvoľňovaním ciel, veľmi nespoľahlivým nástrojom. Trump by v najhoršom prípade mohol uvaliť clá na celú Európsku úniu, pretože niektoré jej členské štáty nakupujú ruskú ropu a plyn.
Hoci zákon dáva prezidentovi možnosť zatlačiť na ruský obchod s nerastnými surovinami, jeho kritici v USA sú presvedčení, že mu dáva priveľa možností zasiahnuť nielen proti nepriateľom, ale aj proti spojencom Washingtonu. Kongresmani pritom musia dbať aj na blížiace sa voľby.
„Nemôžeme (prezidentovi) dať viac právomocí, o ktorých vieme, že ich zneužije,“ povedal demokratický kongresman Gregory Meeks. Dodal, že má obavy z toho, ako by ďalšie clá ovplyvnili kúpyschopnosť bežných Američanov. Povedal tiež, že ak Ukrajina nedostane ďalšiu vojenskú pomoc alebo aspoň protivzdušné prostriedky, sankcie pre ňu nebudú hmatateľnou pomocou.
Podobná kritika zaznieva aj z Európskej únie – Trump by mohol dostať priveľký priestor na vytvorenie výnimiek pre Čínu či iné štáty, s ktorými sa snaží docieliť širšie obchodné dohody.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov o zákone povedal, že „spadá do kategórie nepriateľských krokov a, samozrejme, každé ďalšie sankcie zo strany USA skomplikujú úsilie o nájdenie mierového riešenia na Ukrajine“. Hovorca čínskej diplomacie Guo Jiakun povedal, že obchodné vzťahy Pekingu nebudú podliehať zásahom alebo nátlaku zo žiadnej tretej strany.
Autor analýzy pre Atlantic Council Daniel Fried v minulosti pracoval ako koordinátor sankcií na americkom ministerstve zahraničia. „Proti nesprávnym alebo úmyselne zlým rozhodnutiam ktorejkoľvek administratívy neexistujú záruky. Ale ak by som bol späť na svojom mieste, použil by som článok 113 zákona,“ píše.
Fried tvrdí, že ak by Biely dom chcel, mohol by práve na základe tejto časti manipulovať so sadzbami ciel v prípade, že konkrétne krajiny znížia alebo úplne zastavia dovoz nerastných surovín z Ruska. Podobne by podľa neho USA mohli pracovať aj s veľkými odberateľmi – Čínou a Indiou, aby ich dotlačili k znižovaniu nákupov z Ruska. Fried pripomenul, že v minulosti Washington úspešne použil podobný prístup, keď práve Čínu a Indiu dokázal dotlačiť k odpojeniu sa od iránskej ropy.
Množstvo odoberaných surovín je dôležité aj preto, že práve článok 113 obmedzuje clá na päť najväčších dovozcov ruskej ropy a plynu. Znamenalo by to, že clá by nedopadli na veľa krajín a ich poradie by sa mohlo meniť.
Trump je navyše naklonený ponúknuť Rusku pozitívnejšiu motiváciu ako sankcie. Údajne je ochotný rozbehnúť s Ruskom obchodnú spoluprácu, dokonca aj bez podmienky zastaviť boje na Ukrajine.
Dva zdroje oboznámené s obsahom rokovaní, ktoré nedávno v Moskve absolvovali Trumpovi emisári Jared Kushner a Steve Witkoff, uviedli, že USA chcú dať Moskve jasne najavo, že sú ochotné reštartovať vzájomné vzťahy. Trump tak odbočil od svojho minuloročného sľubu, podľa ktorého nemali vzniknúť žiadne nové obchodné dohody s Ruskom skôr, ako sa vyrieši vojna.
Washington chce ruským elitám ponúknuť viac motivácie, aby sa usilovali o mier, pričom vidí príležitosť, že obchodné ponuky by presvedčili antiamerických jastrabov v okolí Vladimira Putina, že Trump má skutočný záujem o spoluprácu.
Politický konzultant a bývalý diplomat Balázs Jarábik povedal, že Washington podľa doterajších signálov zvažuje väčšie ústupky Rusku a niektoré dohody by sa dali podpísať, ak aj Moskva dá najavo „konkrétne ústupky“. Doposiaľ bolo podmienkou nastolenie prímeria.
