Sucho sa prelieva z polí do maštalí. Farmári už predávajú zvieratá, prejaví sa to aj na pultoch
Situácia so suchom sa na Slovensku minulý týždeň opäť zhoršila. Výrazné až extrémne sucho zasahuje až 70 percent územia krajiny. Výrazne teplé počasie bez zrážok sa prejavuje na nízkej úrode.
Ešte vážnejšia situácia je pri krmovinách, ktorých je nedostatok. Slovenskí farmári musia preto pristúpiť k tomu, že vyradia časť svojich chovov. Buď zvieratá predajú, alebo ich pošlú na bitúnok.
Ohrozených by mohlo byť viac ako desaťtisíc zvierat, vyplynulo z prieskumu, ktorý medzi farmármi robila Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK). Približne polovicu z týchto zvierat tvorí hovädzí dobytok, teda dojnice, teľatá či býky.
To môže mať vplyv na dostatok a ceny mlieka aj mliečnych výrobkov. Okrem toho na ceny mäsa, ale aj vajec, keďže ohrozené sú aj ďalšie druhy zvierat.
Na východe celé leto nezapršalo, obraciame sa na všetky smery
Na extrémne sucho doplatí aj farmár Marcel Zelvay z Michalian v okrese Trebišov. Na Východoslovenskej nížine chová 160 kráv a 100 oviec. V lete u nich takmer nepršalo, a preto mu chýbajú krmoviny. Prísť by mohol o desať, ale aj až 50 percent zvierat.
„Je ťažké teraz hovoriť presné číslo. Uvidíme, ako sa nám podarí zabezpečiť krmivo. Obraciame sa na všetky strany,“ hovorí Zelvay.
Napriek tomu, že na severe Slovenska pršalo viac, ceny krmiva výrazne vzrástli. Balík sena stojí na Slovensku minimálne dvojnásobok toho, čo vlani, niekde aj trojnásobok.
Zelvay ešte nevie, či svoj dobytok predá, alebo dá rovno na bitúnok. Okrem sena má tento rok menej aj kukuričnej siláže, približne o 70 percent.
Sucho sa nekončí na poli, prelieva sa do maštalí
„Sucho sa už nekončí iba na poli. To, čo sa začalo ako výpadok úrody, sa prelieva do maštalí. Ak nemáme dostatok krmiva, nemôžeme hovoriť o stabilnej živočíšnej výrobe,“ povedal predseda SPPK Jozef Šumichrast.
SPPK robila prieskum medzi dvesto firmami. Z toho sa podľa odhadov očakáva až o 40 percent menej úrody kukurice než vlani.
„Znižuje sa nielen potravinová sebestačnosť, ale aj potravinová bezpečnosť, čo je v časoch klimatickej krízy či geopolitického napätia obrovským rizikom pre štát,“ priblížil Šumichrast.
Ceny potravín môžu vzrásť
„Sucho je faktor, ktorý môže a pravdepodobne aj bude vplývať na ceny potravín,“ povedal Filip Kužma z Inštitútu moderného spotrebiteľa.
„Zároveň sa pozeráme na smutnú realitu, v ktorej nie je sucho jediným negatívnym faktorom. Situácia najmä na Blízkom východe sa podpísala nielen pod nárast cien paliva, ale aj hnojív,“ upozornil Kužma.
„Zvyšujú sa náklady na ich chov, cena ľudskej práce, stúpa cena krmív, pohonných látok, hnojív, čo má priamy vplyv na chov zvierat a následne na ceny,“ povedala hovorkyňa Jana Holéciová.
V Amerike už zdraželi hamburgery
Problémy so suchom majú už niekoľko rokov aj v Amerike, čo sa prejavuje na cene za jedlo. Aj tu chovatelia nemajú dosť krmiva a predávajú svoj dobytok.
Cena mletého hovädzieho mäsa vzrástla v Spojených štátoch v posledných rokoch o osem až 30 percent. Spolu s rastúcimi nájmami a cenami energií tak hamburger za 30 dolárov (v prepočte 26 eur) nie je v bežných reštauráciách v Amerike už výnimkou.
Doterajšie milióny nemusia stačiť
Slovenská vláda zatiaľ schválila celkový balík pomoci vo výške 30 miliónov eur. Ďalších 13,15 milióna eur dalo Slovensko na tento účel ako príspevok na drahšie hnojivá a energie. Pre farmárov postihnutých suchom prispela Európska komisia sumou 6,6 milióna eur.
„Z pohľadu poľnohospodárov je teraz dôležité pokračovať v spoločnom hľadaní riešení aj vzhľadom na novovzniknutú situáciu s presahom na hospodárske zvieratá,“ povedala Holéciová.
Chovatelia dojníc vyčíslili tohtoročné straty pre sucho a nízke výkupné ceny mlieka na približne sto miliónov eur.
