Petržalka zažaluje v kauze sprenevery okrem úradníka aj dve banky
Bratislavská Petržalka podáva na základe zistení z vyšetrovania miliónového podvodu aj civilnú žalobu. Náhradu škody, a to sumu viac ako 2,3 milióna eur, žiada nielen od obvineného Reného H., ale aj od Slovenskej sporiteľne a ČSOB.
Zvyšok spreneverenej sumy, vyše 305-tisíc eur, požaduje v rámci žaloby výhradne od obvineného. V tejto sume je zahrnutých aj políciou už zaistených 112-tisíc eur, informovala hovorkyňa Petržalky Mária Halašková.
„Na základe doteraz vykonaných dôkazov a najnovších zistení v rámci trestného konania voči obvinenému, ktorý sa k svojmu konaniu priznal a ktorého činy stále preveruje Úrad boja proti organizovanej kriminalite, je jednoznačne preukázané, že k zjavným, opakovaným a obrovským pochybeniam došlo aj v bankovom sektore,“ skonštatoval právny zástupca mestskej časti Jozef Buday z AKF Legal.
Slovenská sporiteľňa (SLSP) prostredníctvom mobilnej aplikácie George otvorila bývalému referentovi miestneho úradu 65 bankových účtov. Tie viac ako dva roky používal každý mesiac na ukradnutie fiktívnych výplat z mestskej časti. Kým mu banka účty vedené na jeho meno zrušila, „obral“ obvinený miestnu samosprávu o takmer 1,7 milióna eur. Následne si prostredníctvom online platformy otvoril ďalších 76 bankových účtov v ČSOB. Na tie si poslal ďalších takmer 700-tisíc eur.
Banky majú dokázať, že nezanedbali svoje povinnosti
Banky sú podľa platného AML zákona v snahe zabrániť tzv. „praniu špinavých peňazí“ povinné posúdiť, či konkrétna transakcia predstavuje neobvyklú operáciu. Ak banka takúto operáciu zistí, je povinná pokus o jej vykonanie bez zbytočného odkladu ohlásiť Finančnej spravodajskej jednotke (FSJ) a dané peniaze okamžite zadržať. Či sa tak v tomto prípade stalo, má ukázať dokazovanie pred súdom.
Ak by sa po zbavení mlčanlivosti oboch bánk preukázalo, že konali výhradne v rámci platnej legislatívy a svojich AML povinností, žalobu na ne je mestská časť pripravená stiahnuť a presmerovať.
„Rozumieme postoju bánk, že vzhľadom na platnú legislatívu a citlivosť údajov, ktorá chráni aj bezpečnosť celého systému, nám v tejto veci ani ako poškodenej strane nemôžu nič konkrétne povedať. Ako starosta som však povinný konať v duchu zákona, pričom je zrejmé, že práve bezpečnosť celého bankového systému a nielen v tomto prípade zlyhala,“ poznamenal starosta Petržalky Ján Hrčka, ktorý už vlani v máji poďakoval ČSOB, že ich na toto konanie upozornila, čo umožnilo celý podvod odhaliť.
ČSOB nevidí svoje pochybenie
ČSOB v reakcii uviedla, že momentálne nemá informáciu o podanej žalobe. Potvrdila však, že jej bola zo strany právneho zástupcu mestskej časti doručená predžalobná výzva, na ktorú bude banka reagovať.
„Akékoľvek finančné nároky, ktoré by chcela mestská časť Petržalka uplatňovať voči ČSOB, považujeme za nedôvodné. Banka za takéto škody nezodpovedá,“ skonštatovala hovorkyňa ČSOB Zuzana Fečová.
Mestská časť podľa nej utrpela finančné ujmy v dôsledku konania ich vlastného zamestnanca, pričom pripomenula, že na možný interný podvod upozornila mestskú časť práve ČSOB. „Čím sme pravdepodobne pomohli zamedziť ešte vyššej škode,“ doplnila Fečová.
Mestská časť poskytla orgánom činným v trestnom konaní forenzný audit aj právnu analýzu, bankám zároveň zaslala predžalobné výzvy a do vyšetrovacieho spisu doložila viaceré nové zistenia a návrhy na vykonanie dokazovania. Rovnako tak poslala podnety na Národnú banku Slovenska, Úrad pre reguláciu hazardných hier, Úrad pre dohľad nad výkonom auditu, FSJ, Úrad inšpekčnej služby i Generálnu prokuratúru SR.
Niektoré inštitúcie postupy bánk, stávkových spoločností, audítorov či dozorujúcich orgánov stále prešetrujú. Ak sa v tomto kontexte a v rámci nových zistení alebo stále prebiehajúceho vyšetrovania potvrdia ďalšie externé zlyhania či úmyselné konania, mestská časť nevylučuje, že podá žaloby aj na iné subjekty či fyzické osoby.
