Trumpova administratíva mení pravidlá amerického kapitalizmu
Donald Trump počas svojho druhého funkčného obdobia vtiahol federálnu vládu hlboko do súkromných trhov a oslabil nezávislosť vládnych agentúr a inštitúcií. Najvýraznejšie, opakovane a verejne tlačil na Federálny rezervný systém, aby znížil úrokové sadzby.
Trumpova administratíva sa výrazne odklonila od tradičného amerického modelu a od modelu riadenia ekonomiky, ktorý v Spojených štátoch prevládal celé stáročia: získala majetkové podiely vo viac ako 30 amerických firmách a dokonca prevzala kontrolu nad rozsiahlymi časťami venezuelskej ekonomiky.
Až do 19. storočia sa merkantilizmus Trumpovho typu všeobecne považoval za rozumnú hospodársku politiku. Zmenilo sa to, keď Adam Smith svojou presvedčivou kritikou merkantilizmu spôsobil revolúciu v ekonomickom myslení. Smith tvrdil, že keď si výrobcovia v súkromnom sektore navzájom konkurujú, „neviditeľná ruka“ vytvára úžitok, ktorý nikto z nich nezamýšľal.
Keď Smith ukázal, že bohatstvo národov spočíva v tovaroch a službách, ktoré produkujú, argumenty v prospech medzinárodného obchodu sa stali oveľa zrozumiteľnejšími. Obchod umožnil krajinám spotrebúvať širšiu škálu tovarov a služieb, než by mohli v prípade, keby sa všetko muselo vyrábať doma.
Británia bola prvou veľkou krajinou, ktorá prijala Smithove myšlienky, spojila súkromné trhy s otvoreným obchodom a umožnila rozvoj hospodárskej súťaže. V 19. storočí sa stala dominantnou ekonomickou mocnosťou a jej príklad čoskoro nasledovali ďalšie krajiny.
Po druhej svetovej vojne sa väčšina vyspelých ekonomík pri výrobe spoliehala na súkromné trhy, zatiaľ čo vlády chránili hospodársku súťaž a poskytovali sociálne záchranné siete. Spojené štáty sa ujali vedúcej úlohy pri budovaní medzinárodného obchodného systému založeného na pravidlách – prostredníctvom Všeobecnej dohody o clách a obchode a jej nástupkyne, Svetovej obchodnej organizácie.
V uplynulom desaťročí, počnúc prvou Trumpovou administratívou, však boli základy tohto mimoriadneho rastu vážne spochybnené, keď Spojené štáty opustili svoju vedúcu úlohu vo WTO a zavrhli princípy, ktoré umožňovali súkromným trhom vytvárať prosperitu.
Krátko po návrate do Bieleho domu zaviedol rozsiahle clá voči desiatkam krajín vrátane spojencov, ako je Kanada. Reakcia bola predvídateľná: vyššie bariéry pre niektorých amerických vývozcov a rastúce náklady výrobcov odkázaných na dovážané tovary.
Pod Trumpov vplyv sa dostávajú aj domáce americké spoločnosti. Intel bol kedysi svetovým lídrom vo výrobe polovodičov, no v posledných rokoch strácal podiel na trhu a prišiel o miliardy dolárov. Keď spoločnosť získala rozsiahle štátne dotácie, súhlasila s tým, že vláde USA poskytne 10-percentný majetkový podiel.
Administratíva tiež nadviazala partnerstvo so súkromnou ropnou spoločnosťou North American Blue Energy Partners, ktorá získala kontrolu nad 17 venezuelskými ropnými poľami, a investovala miliardy dolárov do spoločností zaoberajúcich sa kritickými nerastnými surovinami. Trump dokonca nadhodil myšlienku, že vláda by mohla „jednoducho kúpiť“ Spirit Airlines.
Trump túto politiku odôvodňuje národnou bezpečnosťou a nepochybne existujú odvetvia, v ktorých obranné záujmy oprávňujú zásahy vlády. Trumpova administratíva však zašla oveľa ďalej, než možno týmito obavami rozumne odôvodniť. A ani v takýchto prípadoch vôbec nie je jasné, či je riešením udržiavať stratové spoločnosti pod kontrolou vlády.
