Slovenským zbrojovkám prudko rastú zisky. Koľko by štát vybral na „Tarabovej“ extra dani?
Transakčná daň, ktorá by podľa predloženého štátneho rozpočtu mala v budúcom roku priniesť 508 miliónov eur, triešti vládnu koalíciu. Exminister životného prostredia Tomáš Taraba požaduje jej okamžité zrušenie výmenou za svoju podporu rozpočtu. Výpadok príjmov navrhuje vyriešiť zdanením nadmerných ziskov zbrojárskych firiem a ziskov z výroby elektrickej energie.
„Slovensko potrebuje životaschopný priemysel a podnikateľov, lebo len ziskové firmy platia dane a generujú prácu. Preto je zrušenie transakčnej dane absolútnou prioritou,“ povedal Taraba cez víkend v relácii V politike na TA3.
Obranný priemysel v súčasnosti naozaj patrí medzi najziskovejšie sektory ekonomiky, hoci nadpriemerne sa darí len niektorým zbrojovkám. Dodatočné zdanenie by však pre firmy mohlo byť signál, že Slovensko nie je ideálnou lokalitou pre ich investície.
V Európe nie je krajina, ktorá by zbrojovky mimoriadne zdaňovala. Štáty ich naopak skôr podporujú a zadávajú im zákazky v snahe o zvýšenie svojej obranyschopnosti. Navyše je pravdepodobné, že ak by vláda zbrojárov zdanila extra sadzbou, bránili by sa súdnou cestou.
Taraba nevysvetlil vzorec, podľa ktorého by sa mimoriadne zdanenie zbrojárskych firiem podľa neho malo realizovať. Jedným z riešení, s ktorými Slovensko má skúsenosti, je takzvaný solidárny príspevok pre rafinériu Slovnaft. Vypočítali sme, či by jeho aplikácia na zbrojárske firmy vyniesla štátnej kase toľko, čo transakčná daň, ako to tvrdí Taraba.
Taraba nie je úplne originálny
Extra zdanenie Slovnaftu zaviedla v roku 2022 vláda Eduarda Hegera. Vychádzala pritom z nariadenia Rady (EÚ) 2022/1854 o núdzovom zásahu s cieľom riešiť vysoké ceny energií.
Opatrenie súviselo s tým, že Slovnaft v čase vysokých cien ropy na svetových trhoch profitoval z toho, že túto komoditu dovážal oveľa lacnejšie z Ruska.
Nariadenie určovalo minimálnu sadzbu na výpočet dočasného solidárneho príspevku vo výške 33 percent pre energetické a ropné firmy. Na Slovensku bolo schválené zdanenie na úrovni 55 percent za rok 2022, neskôr ho parlament zvýšil na 70 percent za rok 2023.
Štvrtá Ficova vláda nechala solidárny príspevok v platnosti ešte aj v roku 2024, pričom sadzba ostala na úrovni 70 percent.
Výpočet bol, na prvý pohľad, pomerne komplikovaný. Solidárny príspevok sa vypočítal ako 70 percent z rozdielu medzi základom dane z príjmu v danom roku a priemerom základov dane v predchádzajúcich štyroch rokoch, ktorý bol ešte zvýšený o 20 percent.
Ak by sa tento model aplikoval pri zbrojárskych firmách na hospodárske výsledky za rok 2025, odpočítal by sa priemer základu dane z príjmu za roky 2021 až 2024 (plus 20 percent).
Druhou možnosťou je spôsob zdanenia, na ktorý pred mesiacom upozornili Hospodárske noviny. Dostali sa totiž k vládnemu materiálu, ktorý analyzoval prípadné zdanenie zbrojárskych firiem, a to dvoma spôsobmi.
