David búra mýty o maskulinite: Ženy zvyknú chcieť partnera, nie muža, o ktorého sa musia stále starať
Podnikateľ Dávid Šmotlák (34) sa venuje výrobe a predaju nápoja kombucha. Vo voľnom čase sa na sociálnych sieťach venuje téme sexuálneho násilia, rodových stereotypov a mýtov o maskulinite. Tvorba obsahu ho zatiaľ neživí a pri otázke, či sa nebojí týchto tém ako podnikateľ, odpovedá, že všetkému, čo prezentuje, aj verí.
Snaží sa osloviť najmä mužov, ktorí feminizmus vnímajú ako útok na seba. „Myslím si, že sme zaspali dobu a mali sme sa tomu venovať skôr,“ hovorí o tom, prečo sa dnes podľa neho mladí muži obracajú na manosféru, ktorá im ponúka vlastné predstavy o tom, čo znamená byť mužom.
„Nerobím obsah len preto, aby som robil obsah, ja tomu, čo hovorím, naozaj aj verím,“ odpovedá na otázku, či sa nebojí, že mu kontroverzné témy ohrozia biznis.
K tvorbe obsahu ho podnietila Natália Pažická, ktorá mu povedala, že takýto obsah na slovenskom internete chýba. Nechce však podľa vlastných slov rozdeľovať spoločnosť na mužov proti ženám, ide mu o to stretnúť sa niekde v strede a dokázať odsúdiť násilie.
Pri tvorbe pracuje s dátami, štúdiami a prieskumami. Zdroje vyhľadáva cez Google a snaží sa vždy nájsť aj pohľad druhej strany. Obsah konzultuje napríklad s psychologičkou alebo s historičkou Sandrou z projektu Dejepis Inak.
Pri rešerši sa mu stalo, že narazil na zistenia, ktoré boli v rozpore s tým, čomu dovtedy veril. Išlo o prípad znásilnenia z Cornellovej univerzity, keď pochopil, ako funguje trauma a prečo obete často nepovedia o násilí hneď.
Reakcie na jeho tvorbu sú väčšinou pozitívne. Občas dostane nesúhlasnú správu, s niektorými ľuďmi sa vie porozprávať. Stretol sa aj s človekom, ktorý mu na všetko odpisoval textom od umelej inteligencie a nebol schopný sformulovať vlastnú myšlienku.
Podľa Šmotláka časť mužov vníma feminizmus ako útok pre takzvanú „zero sum“ logiku, teda presvedčenie, že ak niekto získa, iný musí stratiť. Je presvedčený, že rovnosť prinesie prospech všetkým.
Myslí si, že mnohí muži majú pocit, že ženy už majú všetky práva, a mylne predpokladajú, že ich skúsenosť je rovnaká ako skúsenosť žien. Práve rozhovory s kamarátkami o ich prežívaní podľa neho pomáhajú mužom stať sa lepšími partnermi.
Vo videách sa snaží používať overené fakty a pridáva otázku na zamyslenie. Niektorí muži však o téme debatovať nechcú, pretože si myslia, že sa ich netýka, alebo nemajú skúsenosť s ženami, ktoré prežili násilie či obťažovanie.
Obsah chce robiť primárne pre mužov, algoritmus ho však ukazuje najmä ženám. Najčastejšie sa venuje búraniu mýtov, pripravuje video o mýte o ženách-zberačkách a mužoch-lovcoch. Podľa štúdií väčšina žien chodila aj loviť, inak by kmeň neprežil, no stereotyp o žene v kuchyni pretrváva.
Instagram ho zatiaľ neživí, živí ho podnikanie. Značky, ktoré ho oslovili, doposiaľ odmietal, aktuálne pracuje na prvej kampani. Spolupráca by mu musela dávať zmysel.
Podľa Šmotláka nie je mužskosť škatuľka ani zoznam vlastností. Existujú piliere, na ktorých stavia aj manosférický obsah, napríklad že muž má byť silný a chrániť blízkych. Manosféra si to však otáča, napríklad tvrdením, že treba chrániť pred migrantmi, hoci zo štúdií vyplýva, že riziko trestných činov stúpa vplyvom generačnej chudoby, nie pôvodu.
Oporou pre okolie podľa neho nemusí byť nutne finančné zabezpečenie celej rodiny jedným príjmom. Ako stereotyp, ktorý mužom ubližuje, označuje očakávanie, že muži nemajú emócie.
Stigma okolo mužských emócií podľa neho pretrváva. Odporúča nájsť si jedného alebo dvoch ľudí, s ktorými sa muž môže porozprávať, a byť aj medzi kamarátmi ten, ktorý sa opýta: „Môžem sa ti zveriť?“
Mladí chalani podľa neho kladú tieto otázky umelej inteligencii alebo ich vyhľadávajú v Googli. Najlepšie je podľa neho klásť ich skutočným ľuďom.
O mužoch a ich wellbeingu sa podľa Šmotláka v médiách hovorí nedostatočne. Nástup manosféry podľa neho súvisí práve s tým, že táto téma zostala nepokrytá. Manosféra podľa neho predáva mužom pocit, že sú obeťami systému, no nechápe, že ženy si vo väčšine prípadov hľadajú partnerov, a nie niekoho, o koho sa budú musieť starať.
Pomôcť podľa neho môžu diskusie, najmä naživo, alebo formáty, kde sa chlapci môžu porozprávať. Mladým chalanom treba ukázať, ako byť v poriadku so svojou maskulinitou.
Ako príklad uvádza Andrewa Tatea, ktorý na súde priznal, že autá mal len požičané. Manosféra podľa Šmotláka flexuje na cudzom majetku a zarába na chalanoch, ktorí chcú byť ako ona. Úspech by mal byť aj o tom, ako sa človek stará o iných a či je prínosom pre svoje okolie.
Mužovi so stereotypnými predstavami odporúča ako prvý krok nájsť si aktivitu alebo nový kolektív, aj keď sa na začiatku bude cítiť nesvoj. Postupne môže spoznať ľudí, nájsť kamarátstva či partnerku, no do aktivity by nemal chodiť s týmto cieľom.
