Veď možno naozaj nič neurobil. Ako sme pochopili, že manipulátorovi môže naletieť naozaj hocikto
Sedíme vo vlaku, práve vyrazil z Vrútok a ako najbližšiu stanicu hlási Žilinu. Je už takmer desať hodín večer. Mali by sme zavolať editorke a dať jej vedieť, ako dopadol náš výjazd za samozvaným pastorom Reném Schneiderom zo Zboru viery, na ktorý sme sa niekoľko týždňov pripravovali. Otáľame.
Vyhodnocujeme, čo zaznelo počas nášho rozhovoru, mechanicky si opakujeme výpovede bývalých členiek a členov, ktorí nás upozorňovali na to, že Schneider je manipulátor. Ako nezávisle od seba potvrdzovali Natáliinu výpoveď a dopĺňali detaily toho, ako jej mal roky systematicky ubližovať. Snažíme sa vrátiť k racionálnemu uvažovaniu, ktoré z nás dočasne vyprchalo kdesi v priestoroch martinskej budovy, kde sa koná pravidelné utorkové zhromaždenie Zboru viery.
Opakujeme si argumenty, na ktorých staviame náš článok. Lenže ich prehlušujú iné otázky, ktoré v nás vyvolal pastor: Bol presvedčivý? Veľmi. Prišiel s uveriteľným príbehom na svoju obhajobu? Určite.
René Schneider je podľa mnohých ľudí kombináciou charizmatického lídra a zároveň zastrašujúcej osobnosti. Keď treba, vie byť priateľský a prívetivý, inokedy chladný a nekompromisný. Vo výsledku však veľmi dobre vie, čo robí.
Ľudia, ktorí ho poznajú, nás upozorňovali, že dokáže človeka prečítať, vliezť mu do hlavy a primäť ho k tomu, aby konal podľa jeho vôle.
My sme ho v zastrašujúcej polohe nezažili. Svojím zjavom a spôsobom reči vyvolával rešpekt a pocit, že je ľahké začať mu dôverovať. Počas nášho stretnutia bol pokojný. Jediný náznak, keď sa v jeho pokoji objavili štrbiny, bolo pri otázkach o sledovaní a odpočúvaní mobilov členov spoločenstva. „Aká ste už vyvinutá, nie ste tak nízko ako my,“ povedal s náznakom irónie v hlase, keď sme ho konfrontovali s tým, že nepovažujeme za štandardné odporúčať svojim známym kontroly mobilných zariadení svojich blízkych v prípade pochybností. Nenechal sa však uniesť, vzápätí sa vrátil späť k rozvážnemu a priateľskému tónu. Počas rozprávania sa každej z nás viackrát prenikavo zahľadel do očí. S takýmito až gýčovými pohľadmi sme rátali. A napriek tomu všetkému sme si kládli otázku: Uverili sme mu?
Boli sme pripravené? Nie tak úplne
Keď sme začiatkom októbra prišli do Martina, aby sme Schneidera v rámci našej investigatívy osobne konfrontovali, boli sme presvedčené, že vieme, čo nás čaká. V hlave sme mali pripravených niekoľko scenárov – najpravdepodobnejšia možnosť bola, že sa odmietne s nami rozprávať a odkáže nás na svoju zástupkyňu alebo jednou vetou poprie všetko, z čoho ho Natália obviňuje.
Poznali sme fakty, mali sme o ňom informácie, vedeli sme, ako funguje, poznali sme princíp, ako samozvaní spirituálni lídri ľudí manipulujú, mali sme množstvo svedectiev a konfrontačných otázok.
Vedeli sme, kadiaľ bude prichádzať na miesto, kde sa stretávajú členovia Zboru Viery, a že chodí až tesne pred začiatkom. Mali sme ešte čas. V neďalekom parku si dáme kávu, prebehneme si otázky a naladíme sa na náročný rozhovor.
Zrazu sme ho zazreli, ako rozhodnými krokmi kráča cez park a zaliala nás panika. Takto skoro? Ale nebol priestor na nerozhodnosť, rýchlym krokom sme ho nasledovali. Všimol si, že niekto za ním kráča. Pokojne sa otočil: René Schneider.
