Ruský rozpočet počíta s pokračovaním vojny, výdavky na obranu vzrastú o viac ako štvrtinu
Ruské ministerstvo financií zverejnilo návrh štátneho rozpočtu na budúci rok. Výdavky na obranu v ňom narastú o viac ako štvrtinu. Podľa ekonómky Tatiany Orlovej to naznačuje, že Rusko sa nechystá na mier, ale na pokračovanie vojny.
„Keď dávate 6,9 percenta HDP na vojenské výdavky, hovoríme o vojnovom rozpočte,“ tvrdí Tatiana Orlova, hlavná ekonómka pre rozvíjajúce sa trhy konzultačnej spoločnosti Oxford Economics, ktorá sa špecializuje na Rusko a postsovietsky priestor. Výdavky na armádu sú podľa nej vysoké v porovnaní s pôvodným plánom 5,3 percenta HDP z konca minulého roka.
Orlova upozorňuje, že Rusko už nie je len obrovská čerpačka, pretože jeho závislosť od vývozu energií sa výrazne znížila. „Rusko má obrovskú digitálnu ekonomiku a služby. Ekonomika je oveľa lepšie diverzifikovaná, než si ekonómovia myslia,“ uviedla.
Priznáva, že nie všetky sankcie proti Rusku fungujú. „Kanály, cez ktoré krajiny zvyčajne utŕžia obrovské otrasy a skolabujú, v Rusku nefungujú. Netvrdím, že je imúnne, to určite nie, ale bolo na to pripravené,“ vysvetlila.
Oligarchovia sú Putinovi úplne podriadení
Návrh rozpočtu počíta aj s daňami z pasívnych príjmov, z dividendových príjmov či s daňou z pridanej hodnoty na online nakupovanie. Podľa Orlovej sa tieto opatrenia dotknú najmä vyšších príjmových vrstiev, keďže polovica Rusov nemá žiadne úspory.
Ekonómka odmieta predstavu, že by ruskí oligarchovia mohli ovplyvniť rozhodnutia prezidenta Vladimira Putina. „Oligarchovia sú mu úplne podriadení. Je to jednostranný vzťah a Putin má nad nimi úplnú kontrolu. Občas urobí takú šou, že niektorého z nich bezdôvodne zatkne, len aby ostatných udržal poslušných. Nikto sa nestará o to, čo si o daniach myslia oligarchovia,“ povedala.
Ekonomika rastie pomalšie, inflácia zostáva vysoká
Vládne prognózy sú podľa Orlovej čiastočne realistické a čiastočne optimistické. Rast HDP na tento rok odhaduje ministerstvo financií na 0,6 percenta, čo považuje za realistické. Prognózy rastu na budúci rok vo výške 1,4 percenta a na rok 2028 vo výške 1,9 percenta však označuje za veľmi optimistické. Oxford Economics predpovedá rast ruského HDP na budúci rok na úrovni 0,9 percenta a na rok 2028 jedno percento.
Za optimistický považuje aj odhad centrálnej banky, ktorá vidí budúcoročnú infláciu na úrovni štyroch percent. „My predpovedáme priemernú infláciu na budúci rok vo výške 6,6 percenta a v roku 2028 na úrovni 7,2 percenta. Vojna totiž neustále generuje otrasy, ktoré nedovoľujú inflácii klesnúť na cieľové hodnoty,“ vysvetlila.
Podľa Orlovej nemôžu byť prognózy falošné, iba príliš optimistické alebo pesimistické. Štatistiky však falošné byť môžu. „V Rusku to funguje tak, že sa nezverejňujú štatistiky, ktoré zverejniť nechcú,“ dodala.
Mzdy rastú rýchlo, v malých mestách pribúdajú fitnescentrá
Ruský trh práce je podľa ekonómky extrémne napätý. Kvôli neustálemu dopytu po pracovníkoch v odvetviach spojených s obranou vzniká silná konkurencia o kvalifikovanú pracovnú silu a v týchto sektoroch Rusko zaznamenáva prudký rast miezd.
„Ak si chcete napríklad nájsť kvalifikovaného zvárača v Rusku, musíte mu zaplatiť plat zodpovedajúci západným štandardom. Títo ľudia zrazu zistili, že zarábajú oveľa viac ako pred vojnou, a tak vytvárajú dodatočný dopyt po službách. V malých ruských mestách začali počas vojny vyrastať fitnescentrá a kozmetické salóny,“ opísala.
Dopyt podľa nej zvyšujú aj vojaci, ktorí posielajú odmeny za podpísanie zmluvy s armádou a žold svojim rodinám. Tie tak majú vyšší disponibilný príjem a míňajú ho na tovary a služby.
Orlova patrí medzi ekonómov, ktorí v určitom bode očakávali recesiu, tá však nikdy neprišla. „Dôvodom, prečo k nej nedošlo, je silný domáci dopyt domácností,“ uzavrela.
