Dezinfoscéna vo voľbách: Na východe pohoreli proruskí kandidáti, na západe povedali nie extrému
Spojené samosprávne voľby sledovala dezinfoscéna s nádejou, že strany vládnej koalície a krajne pravicové hnutie Republika drvivo porazia politických konkurentov vo veľkých súbojoch, akými boli Bratislava či Prešovský kraj. Zvýšenú pozornosť si vyslúžili aj preto, že sa už tradične na kandidátnych listinách objavili aktivisti, moderátori, influenceri či nádejní mladí politici, ktorí sú na dezinformačnej scéne stálymi tvárami.
Hoci najväčšiu pozornosť pútal boj o stoličku primátora hlavného mesta, s prvým bratislavským exit pollom sa fokus veľmi rýchlo presunul na prešovskú župu, kde v priebežnom sčítaní spočiatku viedol Milan Mazurek. Odsúdený extrémista a europoslanec nakoniec neuspel, čo medzi dezinformátormi viedlo k prvému povolebnému konfliktu.
Prešovská nádej. Ako prišla, tak odišla
Hoci odstúpenie Judity Laššákovej zo Smeru nebolo otvorene prezentované ako podpora Milana Mazureka z Republiky, väčšina ľudí a médií to takto interpretovala. Duelu Majerský – Mazurek tak zostalo sekundovať posledné zvučnejšie meno, Samuel Migaľ. Predseda KDH nakoniec mandát župana obhájil, keď získal takmer polovicu hlasov a krajne pravicového europoslanca za sebou nechal o trinásť a pol percenta. Priebežné výsledky však spočiatku ukazovali vyrovnanejší súboj, v ktorom Mazurek dokonca chvíľami viedol. Napokon však získal o 38-tisíc hlasov menej ako Majerský.
Pre samotného Mazureka a Republiku výsledok nie je debaklom. Síce sa nezopakoval banskobystrický scenár z roku 2013, no vo voľbách nikdy nedostal viac hlasov – celkovo až stotisíc – a jeho 35 percent mnohých nemilo prekvapilo. „Hoci sa všetci spojili proti jednému Mazurekovi a priniesli historickú antikampaň, porazili sme ich až v piatich okresoch,“ ďakoval europoslanec svojim podporovateľom.
Súboj v Prešovskom kraji viedol k nečakanému konfliktu medzi dezinfluencerkou Mimi Šramovou a internetovým extrémistom Danielom Bombicom. Sklamaná Šramová totiž pohoršene poukázala na prepadnuté hlasy, ktoré europoslankyni odovzdali voliči, hoci z volebného súboja odstúpila. Ako sa neskôr ukázalo, Mazurekovi by nepomohlo poraziť Majerského, ani keby mu boli pripísané všetky hlasy pre Laššákovú a Migaľa dokopy.
Medzičasom však na Šramovú zareagoval Bombic. Dlhé obdobie bol jej spolupracovníkom a je to on, kto dostal Laššákovú do verejného povedomia natoľko, že dokázala uspieť v eurovoľbách. Dodnes je jej blízkym spojencom. Bombic poslal Šramovej vulgárny odkaz, aby prestala „kopať do Judity“. Vinu presmeroval na Milana Mazureka. „Mazurek mal totálne na háku komunikovať po tom, čo Judita odstúpila. Čistý ignor,“ naznačil, že europoslanec sa o Laššákovej voličov dostatočne neuchádzal.
Za zmienku stojí, že za prešovského župana kandidoval aj Ján Stanko zo strany Slovexit, ktorá presadzuje vystúpenie Slovenska z EÚ a NATO. Stanko je známy tým, že na Facebooku má „politickú imunitu“ (fact-checkeri nemôžu označovať jeho príspevky ako dezinformácie), a to len vďaka tomu, že je už desaťročia voleným politikom – konkrétne starostom maličkej obce Parihuzovce. Post obhájil aj v sobotňajších voľbách. Získal v nich stopercentnú podporu – celkovo desať hlasov.
V Košiciach ruskejší od Rusa zbierali omrvinky
Košice ponúkli najvyrovnanejší boj až do poslednej chvíle. Želiezko v ohni v ňom mala aj ruská propaganda. Zastupovala ju 35-ročná Monika Sofiya Sorončinová, ktorá sa venuje zahraničnej politike. Vyštudovala právo na Univerzite Komenského, študovala aj na Petrohradskej univerzite a na moskovskom MGIMO. Už v roku 2020 kandidovala za stranu Vlasť, ktorej lídrom bol Štefan Harabin. Nie je teda prekvapením, že s ním zdieľa proruské postoje.
Sorončinová v sobotu v krajských voľbách skončila štvrtá s 9,8 percentami hlasov. V kampani tvrdila napríklad aj to, že suverénna zahraničná politika na štyri svetové strany je jej myšlienkou, ktorú si osvojila strana Smer. Neprezentovala sa však ako kandidátka Smeru – tým bol tretí Ivan Šimko.
