Francúzsko a Nemecko navrhli zmiernenie emisných limitov pre osobné autá
Francúzsko a Nemecko sa 16. októbra na okraj summitu dohodli zmierniť faktický zákaz predaja nových áut so spaľovacím motorom od roku 2035 výmenou za prísnejšie pravidlá zvýhodňujúce európske výrobky.
Európska únia pôvodne odsúhlasila na rok 2035 nulové emisné limity pre nové osobné autá. Koncom decembra 2025 predložila Komisia návrh revízie: výrobcovia musia do 2035 znížiť emisie len o 90 percent, zvyšných desať percent môžu kompenzovať, napríklad použitím zelenej ocele alebo udržateľných alternatívnych palív. O revízii rokuje europarlament a Rada, francúzsko-nemecký návrh môže ovplyvniť spoločnú pozíciu členských krajín.
O čo ide
Automobilový sektor v Európe je v kríze a žiada ďalšie ústupky. Predstavitelia Nemecka a Francúzska sa popri poslednom summite EÚ dohodli, že budú spoločne presadzovať zníženie emisných záväzkov, pokiaľ automobilky uprednostnia európskych dodávateľov komponentov.
V praxi by to znamenalo, že ostáva povinnosť znížiť priame emisie áut o 90 percent, bez nutnosti kompenzovať zvyšných desať percent. Podmienkou je, aby 70 percent komponentov auta okrem batérie muselo byť vyrobených v Európe a desať percent obsahu batérie by malo pochádzať z európskych zdrojov.
Francúzsko-nemecký návrh tiež mení definíciu „Made in Europe“. Podľa neho by tam spadali len výrobky z Nórska, Islandu, Švajčiarska a Spojeného kráľovstva, a to pod podmienkou, že tieto krajiny podpíšu s EÚ dohody o rovnocennom prístupe k verejným zákazkám a ochrane pred obchádzaním pravidiel.
Prečo je to dôležité
Zmiernenie cieľa dáva väčší priestor pre hybridy. Plnenie limitu sa totiž vypočítava na úrovni celej automobilky, nie jednotlivých typov vyrábaných áut. Je to dôležité aj pre Slovensko, keďže hybridy už tvoria najväčšiu časť nášho exportu áut.
Pri posudzovaní pravidla „Made in Europe“ je dôležité, v ktorej krajine bol komponent vyrobený, nie sídlo firmy. Mimoeurópskych dodávateľov to môže motivovať preniesť výrobu do EÚ.
V4 tlačí na Brusel kvôli cenám energií
Ministri energetiky V4 sa stretli minulý týždeň v Bratislave s eurokomisárom Danom Jørgensenom. Hlavnou témou boli ceny a bezpečnosť dodávok energií pre priemysel. Po tom, ako sa im na summite EÚ nepodarilo pretlačiť do záverov odklad emisných pravidiel ETS2, žiadajú výnimku na čerpanie eurofondov pre priemysel, vyňatie kompenzácií za energie z výpočtu deficitu, či rovnaké postavenie jadra s obnoviteľnými zdrojmi.
V spoločnej deklarácii krajiny V4 žiadajú možnosť čerpať eurofondy a Modernizačný fond na kompenzáciu drahých energií pre priemysel, revíziu emisných povoleniek ETS a odklad systému ETS II pre dopravu a vykurovanie budov, plné uznanie jadrovej energie ako rovnocenného čistého zdroja v európskej taxonómii a pravidlách financovania pre veľké bloky aj malé reaktory, európsku podporu pre investície do zvýšenia kapacity prenosu a tranzitu plynu a ropy pre vnútrozemské krajiny na konci potrubí a vylúčenie mimoriadnych štátnych výdavkov na energopomoc z výpočtu rozpočtových deficitov.
Komisár Jørgensen pripustil možnosť dočasných kompenzačných opatrení. Väčšina požiadaviek V4 je však pravdepodobne nepriechodná. Na akékoľvek zásadné zmeny v ETS1 aj ETS2 by bolo potrebné revidovať platnú legislatívu, na čo je potrebná kvalifikovaná väčšina v Rade a väčšina v Európskom parlamente.
