Úroda aj v marci: Pri zazimovaní záhrady platí podľa pestovateľky len pár dôležitých pravidiel
Prelom októbra a novembra je obdobím posledných prác v záhrade. Podľa permakultúrnej dizajnérky Lenky Bystrianskej, ktorá pôsobí na Statku naKonci v obci Zubák, je pri príprave záhrady na zimu najdôležitejšie pôdu neobracať, ale prikryť.
„Učiteľom je nám les. Nikto ho neorie ani nerýľuje, a predsa je pôda pod lístím na jar voňavá a sypká. Nestaráme sa len o rastliny, ale predovšetkým o živú pôdu,” uvádza pestovateľka, ktorá na svojom statku využíva princípy permakultúry vzniknuté v Austrálii.
Záhon je podľa nej potrebné pred zazimovaním najskôr dôkladne poliať, pretože pôdne mikroorganizmy pracujú najlepšie vo vlhku. Následne odporúča vložiť uležaný hnoj alebo kompost podľa toho, aké plodiny sa tam na jar zasadia, a všetko zakryť približne dvadsaťcentimetrovou vrstvou mulču – lístím, slamou alebo senom. Cez zimu sa mulč zľahne a mikroorganizmy aj dážďovky si výživu postupne spracujú.
Tento rok bol podľa pestovateľky extrémne suchý, čo sa odrazilo aj na stave pôdy počas jesene. „Pôda tento rok veľmi trpela. Kto počas sezóny nemulčoval, má ju na jeseň často prašnú a vyschnutú aj v hlbších vrstvách,” hovorí Bystrianska. Pod mulčom zo slamy, sena či inej organickej hmoty býva pôda výrazne vlhkejšia než pri oraní či rýľovaní. Mulč je základom permakultúrneho pestovania a podľa nej aj najlepšou prevenciou proti presušeniu.
Extrémnemu suchu sa dá v permakultúrnej záhrade predchádzať už jesennou prípravou. Jedným z riešení sú vsakovacie priekopy vedené po vrstevnici, známe ako swale. Stačí aj mierny svah a voda potom nesteká dolu, ale vsiakne. Na navŕšenú zeminu pozdĺž priekopy možno založiť záhon alebo vysadiť stromy, ktoré majú aj v suchom lete z čoho čerpať vodu. Druhou cestou je zachytávanie dažďovej vody do sudov, IBC kontajnerov či podzemných nádrží. Čím väčšia nádrž, tým dlhšie sucho sa dá preklenúť.
Pri otázke buriny pestovateľka upozorňuje, že kto mulčuje, burinám do veľkej miery predchádza. Tie, ktoré sa objavia, korenia len v hornej vrstve mulču a ľahko sa vytrhnú. Nie každá burina je však nepriateľ. Napríklad hviezdica prostredná nemá hlboké korene a medzi riadkami funguje ako živý mulč, pričom pôda pod ňou je vždy vlhkejšia. Navyše je jedlá a chutí ako mladý hrášok.
Prvé mrazy a sneh podľa Bystrianskej výborne zvláda zimný pór, ružičkový a kučeravý kel. Na zamulčovanom záhone môže prezimovať aj koreňová zelenina. „Mrkvu som minulý rok vo vlastnej záhrade zbierala ešte v marci, pretože pod mulčom pôda nepremrzne tak hlboko. Jeden riadok mrkvy tak preklenie obdobie, keď sa nová ešte len vysieva,” uvádza pestovateľka. Do pareniska, aj studeného, vysieva v septembri ázijské šaláty, pak choi, zimný špenát a polníček, ktorý zimu zvláda výborne. Do mrazov stihnú podrásť a pod ochranou pareniska z nich možno zbierať aj v zime.
Cesnak, či už paličiak alebo nepaličiak, odporúča pestovateľka sadiť v novembri, skôr než prídu trvalé mrazy. Strúčiky sa dávajú špičkou hore asi päť centimetrov hlboko, desať centimetrov od seba. Najdôležitejším pravidlom je nesadiť ho do čerstvo vyhnojeného záhonu. Cesnak má rád chudobnejšiu, ale humóznu pôdu, takže kompost mu neublíži. Pôda sa môže jemne posypať popolom z čistého, neošetreného dreva, ktorý obsahuje draslík, avšak s mierou, pretože popol zvyšuje pH pôdy.
Permakultúra podľa Bystrianskej používa bezorbový systém. Na prednáškach to prirovnáva k hotelu: v pôdnom živote má každý ubytovaný svoje poschodie. Keď sa pôda obráti, organizmy z povrchu sa dostanú do hĺbky a tie z hĺbky na povrch, do prostredia s iným množstvom vzduchu, svetla a vlahy, než na aké sú zvyknuté, a mnohé zahynú.
Vďaka permakultúre je podľa pestovateľky možné dlhodobo udržiavať v pôde vlahu a pestrú skladbu živín, pričom potrebných je len niekoľko základných a nenáročných pravidiel.
