Brazílski investori reagujú na Lulovo znovuzvolenie obavami
Znovuzvolenie ľavicového prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu prijali brazílske trhy so zdesením. Investori zareagovali masívnym výpredajom akcií, dlhopisov aj meny.
Lula v roku 1989 prvýkrát kandidoval na brazílskeho prezidenta, keď ešte stál berlínsky múr. Už vtedy bol najznámejším odborovým predákom v krajine a skončil druhý. Odvtedy kandidoval ešte šesťkrát, štyrikrát zvíťazil, dvanásť rokov strávil v prezidentskom paláci a dva roky vo väzení za korupciu.
V minulomesačných voľbách vybojoval víťazstvo, hoci väčšinu času zaostával. Je to zvláštny kontrast s jeho prvým víťazstvom v roku 2002. Vtedy trhy zachvátila panika z predstavy ľavičiara pri moci, no nasledovalo desaťročie nepretržitého rastu, pretože Lula sa ukázal ako pragmatik, ktorý chápe, že kapitálové trhy treba udržať spokojné. Index Bovespa v nasledujúcich piatich rokoch vzrástol v dolárovom vyjadrení o približne 1500 percent.
Lulovo víťazstvo v druhom kole bolo veľkým prekvapením, keďže v prvom kole skončil druhý. Trhy dávali Fláviovi Bolsonarovi, súperovi a synovi bývalého prezidenta Jaira Bolsonara, až 80-percentnú šancu na výhru. Lula ho však predstihol a zvíťazil o tri percentá hlasov. Bolsonaro, ktorý čelí vyšetrovaniu, vzápätí ušiel z krajiny do Miami.
Prvé kolo bolo referendom o Lulovi, druhé sa zmenilo na referendum o Bolsonarovi. Jeho kampaň značne uľahčila Lulovi chyba v televíznej debate, keď Lulovi, ktorý v sedemnástich prišiel pri úraze v továrni o prst, posmešne povedal „deväťprstý“. Lula mu odvetil, že nedovolí, aby si z jeho zranenia robil žarty „podvodník“, ktorý „v živote neodpracoval ani deň“.
V Brazílii je účasť vo voľbách povinná od 18 do 70 rokov. Nezvyčajne účasť medzi oboma kolami vzrástla, pričom mladší voliči ťahali starších príbuzných k urnám s presvedčením, že Bolsonarovi treba zabrániť vo víťazstve.
Výpredaj bol tvrdý preto, že investičná komunita v São Paule Lulu prestala zbožňovať. V roku 2002 mala Brazília primárny rozpočtový prebytok, dnes má deficit. Dlh vtedy predstavoval 60 percent hrubého domáceho produktu, no podľa Medzinárodného menového fondu smeruje do konca desaťročia k sto percentám. Inflácia momentálne dosahuje 4,6 percenta.
Za väčšinu týchto problémov Lula nemôže. Brazílske ťažkosti siahajú k rozsiahlej ústave z roku 1988, ktorá zakotvuje práva, ktoré si krajina už nemôže dovoliť. Výdavky, ktoré štátu ukladá ústava, dnes tvoria približne 90 percent vládneho rozpočtu. Približne 30 percent disponibilných príjmov odchádza na úroky.
V São Paule sa šíri obava, že Lula by sa mohol vydať neortodoxným smerom. Trhy zažili druhý výpredaj po správach, že sa stretne s ekonómom, ktorý presadzuje znižovanie úrokových sadzieb ako nástroj boja proti inflácii.
Pravdepodobnejším scenárom je, že sa bude naďalej krútiť. Ekonomika rástla dvadsať štvrťrokov po sebe, no na budúci rok sa očakáva jej pokles, ktorý splátky dlhu ešte zvýši. Poslednou, skôr vzdialenejšou možnosťou je, že sa Lula investorom postaví a zvíťazí, napríklad tak, že potrebné ozdravenie verejných financií dosiahne zaplátaním daňových dier a zvýšením príjmov štátu.
