Križ, dvojkríž aj polmesiac. Vo veľkej vojne boli nepriatelia, pochovaní sú vedľa seba
Pred 108 rokmi, 11. 11. 1918 o 11:11 hodine, sa skončila prvá svetová vojna. Vojaci rôznych národností sú pochovaní aj na nitrianskom vojenskom cintoríne v Mlynárciach, ktorý je unikátny práve tým, že nebožtíkov neusporadúva do skupín podľa národností, alebo vierovyznania. Pred siedmimi rokmi ho vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku. Dnes sa tam konala pietna spomienka.
„Spoločne sme si uctili pamiatku všetkých, ktorí zahynuli vo vojnách a položili svoje životy za slobodu,“ informuje radnica.
V minulosti bola v Nitre, v parčíku pred súdom, aj bronzová tabuľa s menami 213 československých legionárov, ktorí zomreli v zahraničí.
„Pochovaní sú od Ukrajiny až po Sibír,“ povedal kulturológ Juraj Novák.
Cintorín vznikol vedľa nemocnice
Cintorín v Mlynárciach bol zriadený v rokoch 1914–1915 pre potreby vojenskej epidemiologickej nemocnice. Nachádza sa medzi domami, len pár metrov pod sídliskom.
Podľa miestneho bádateľa Štefana Košovana v nemocnici sústreďovali vojakov rakúsko-uhorskej armády, ale aj nepriateľov a zajatcov. Drevené baraky mali kapacitu tritisíc ľudí.
Každý do Nitry privezený vojenský pacient tu podľa Košovana musel zostať na päťdňovom pozorovaní. Až po overení neinfekčnosti ho presunuli do inej nemocnice. Mŕtvych pochovali na susednom cintoríne. Dnes je tam 438 hrobov. Ležia v nich vojaci približne dvadsiatich národností a rôznych náboženstiev, aj jedenásť civilistov.
Socha vojaka a tajomný náhrobok
Od roku 1924 je ústredným prvkom pieskovcová socha vojaka, ktorý sa vracia z vojny. Vytvoril ju Július Bártfay. Originál pred deviatimi rokmi nahradila kópia.
Socha stojí na hrobe, kde je pochovaný vojenský kurát kapitán Zdrálek. Podľa Štefana Košovana zomrel už po vojne, v roku 1923, ako 35-ročný.
Pred rokmi sa na okraji jeho hrobu našiel moderný náhrobný kameň. Podľa nápisu išlo o spomienku na srbského civilistu, ktorý zomrel v roku 1918 vo veku dvadsať rokov. Na správe cintorínov o tom nemali oficiálny záznam, neskôr kameň zrejme niekam presunuli. K detailom sa nikdy nevyjadrili.
Kríž, dvojkríž a polmesiac
Pôvodne boli na všetkých hroboch drevené kríže. V roku 1928 ich nahradili betónové náhrobky so symbolmi vierovyznania (kríž, dvojkríž a polmesiac) a identifikačnými tabuľkami. Pamiatkovo chránený je nielen cintorín, ale aj urbanistický a architektonický koncept vrátane rozmiestnenia jednotlivých hrobov.
„Vedľa seba sú pochovaní vojaci bez ohľadu na príslušnosť k armáde, národu či národnosti alebo na vierovyznanie,“ informuje občianske združenie Nitrianske kultúrne dedičstvo.
Mnohé hroby zlikvidovali
Vojenské hroby boli aj na iných nitrianskych cintorínoch. V roku 1985 ich zlikvidovali vtedajšie Technické služby, pretože boli zanedbané. Píše to Štefan Košovan v knihe Nitra.
Zistil, že posledná úprava vojenských hrobov na mestských cintorínoch sa robila v roku 1942. „Vojenská správa mala ročne len 5 Kčs na jeden hrob, preto vyzývala obyvateľov mesta na poskytovanie milodarov.“ Napríklad na najstaršom mestskom cintoríne v centre bolo až 158 hrobov vojakov, ktorí padli v prvej svetovej vojne. V sedemdesiatych rokoch sa do nich začalo opäť pochovávať.
Turci s nápadom neuspeli
Zlikvidovaných bolo aj 25 hrobov, kde boli pochovaní tureckí vojaci. Turecko pred rokmi oslovilo Nitru s nápadom, že ich obnovia a zároveň sem privezú aj ostatky svojich vojakov z celého Slovenska, aby boli všetci pochovaní vedľa seba.
Pomníky mali byť umiestnené do tvaru polmesiaca, hovorilo sa o vojenskom cintoríne v Mlynárciach.
„Po schválení projektu v mestskom zastupiteľstve vybuduje turecká strana na tomto mieste spoločný pamätník pre všetkých tureckých vojakov padlých na území dnešnej SR,“ informovala pred rokmi mestská stránka.
Radnica napokon s takýmto riešením nesúhlasila, pretože cintorín v Mlynárciach je špecifický práve tým, že vojaci nie sú sústreďovaní do skupín podľa národností.
Mená legionárov na tabuli
V Nitre bol kedysi aj pomník na pamiatku československých legionárov, ktorí sa nevrátili z veľkej vojny. Pred 99 rokmi (28. októbra 1927) ho odhalili pred súdom spolu so sochou prezidenta Masaryka.
Na bronzovej doske bol menoslov 213 padlých vojakov 7. pešieho pluku Tatranského. Pochovaní sú od Ukrajiny až po Sibír. Informoval o tom Juraj Novák z občianskeho združenia Nitrianske kultúrne dedičstvo.
Socha prezidenta je späť pred súdom.
„Dúfam, že sme na tomto mieste ešte neskončili,“ povedal Novák. Dúfa, že sa vráti aj bronzová tabuľa.
Pôvodný pomník dodnes stojí na okraji parčíka. Teraz je na ňom pripevnená pamätná tabuľa venovaná obetiam bombardovania Nitry 26. marca 1945. Na mestskom webe sa nachádza archívna správa, kde sa píše, že ide o pamätník od neznámeho autora, na ktorom bol text: Nech žije mier medzi národmi. Preč s podpaľačmi vojny! V roku 1996 poslanci rozhodli o zmene na súčasný text.
