Ficova vláda podporuje návrat ukrajinských detí, no v Bruseli väčšina jej poslancov hlasovala proti
Európsky parlament sa na štvrtkovom plenárnom zasadnutí v Bruseli zhodol, že tí, ktorí sú zodpovední za deportáciu ukrajinských detí, sa musia zodpovedať za svoje činy. Poslanci v spoločnom uznesení dôrazne odsúdili prístup ruského režimu k maloletým Ukrajincom, ktorí sú za takmer päť rokov vojny vystavovaní systematickej deportácii a násilnému presunu, nezákonným adopciám, nútenej rusifikácii či militarizácii.
Europoslanci preto veľkou väčšinou požiadali o okamžité ukončenie týchto praktík a Rusko vyzvali, aby bezpečne a bezpodmienečne vrátilo všetky z týchto detí späť domov na Ukrajinu. Za text uznesenia hlasovalo 536 prítomných zákonodarcov, 37 sa zdržalo. Proti bolo nezvyčajne málo hlasov – zo 720-členného parlamentu len osem poslancov. Až polovicu z nich tvorili poslanci za vládnu stranu Smer-SD.
Vláda je za, vládni europoslanci proti
Zo Slovenska proti uzneseniu hlasovali Judita Laššáková, Katarína Roth Neveďalová, Ľuboš Blaha a Erik Kaliňák. Zo zahraničných poslancov sa k nim pridali Petar Volgin z bulharskej proruskej strany Vzroždenie (ESN) a Fernand Kartheiser z Luxemburska, ktorý je nezaradeným poslancom odvtedy, čo ho Európski konzervatívci a reformisti (ECR) vylúčili za cestu do Moskvy. Ďalej to bol Thomas Geisel z Nemecka a líder strany Konfederácia poľskej koruny Grzegorz Braun.
Milan Uhrík a Milan Mazurek zo strany Republika, ktorí zastávajú proruské postoje, sa pri tomto hlasovaní zdržali. Ostatní slovenskí politici text podporili. Zahŕňa to všetkých zákonodarcov za Progresívne Slovensko, Miriam Lexman z KDH, Branislava Ondruša (predtým Hlas-SD) aj Moniku Beňovú zo Smeru-SD.
To, že štyria poslanci za Smer hlasovali proti uzneseniu, poukázalo na vnútorný rozkol v ich klube, aspoň čo sa týka tejto témy. Ich pozícia sa však zároveň bije s postojom slovenskej vlády, ktorá sa len minulý týždeň pripojila k Medzinárodnej koalícii za návrat ukrajinských detí.
„Deti patria medzi najzraniteľnejšie obete vojny a ich ochrana musí byť našou spoločnou prioritou. Pripojením sa ku koalícii súčasne nadväzujeme na našu dlhodobú podporu ukrajinským deťom, ktorým pomáhame priamo na Ukrajine, ale tiež na Slovensku,“ vyhlásil minister zahraničia Juraj Blanár 2. novembra, keď oznamoval zmenu slovenskej pozície. Rozhodnutiu vlády predchádzal značný tlak opozície aj verejnosti, ktorá slovenskú neúčasť v zoskupení ostro kritizovala. Vláda sa k nemu odmietala pripojiť dva a pol roka a vysvetlenie, prečo s tým váhala, neposkytla dodnes.
V čom bol problém?
Je preto otázne, ktoré body uznesenia sa europoslancom javili ako nezlučiteľné s pozíciou vlády, ktorá návrat detí už oficiálne podporuje. Text uznesenia pritom na prvý pohľad nezachádza za ciele, ktoré si kladie aj koalícia.
Parlament v ňom hovorí, že návrat detí „je povinnosťou podľa medzinárodného práva“ a „nikdy“ nesmie byť použitý ako vyjednávací nástroj. Zároveň pripomína, že k septembru 2026 bolo evidovaných až 20 651 prípadov deportácie a násilného presunu ukrajinských detí Ruskom. Ide pritom len o overené prípady a skutočné číslo bude podľa všetkého vyššie. Na Ruskom okupovanom území zostáva okolo 1,6 milióna ukrajinských detí. K 28. októbru bolo prinavrátených len 2 752 z nich.
Bezpečie týchto detí je podľa europoslancov naliehavou humanitárnou otázkou. Ich návrat domov musí byť zároveň jednou z hlavných priorít medzinárodného úsilia o vyvodenie zodpovednosti za ruské zločiny spáchané počas vojny. Parlament tiež vyzval členské štáty EÚ, nech posilnia svoju spoluprácu s Ukrajinou, medzinárodnými partnermi a organizáciami, aby sa urýchlila identifikácia, dokumentácia, vypátranie a návrat všetkých detí.
Zároveň podporil aj to, aby sa ďalej rozšírili existujúce sankcie EÚ voči úradníkom a subjektom, ktoré boli identifikované ako zodpovedné za tieto deportácie. Podľa 536 poslancov musí zodpovednosť za tieto činy presahovať rámec vyššieho ruského vedenia a zahŕňať „celý reťazec páchateľov a osôb, ktoré sú zodpovedné za vykonanie týchto zločinov“. V tomto zmysle vyjadrili aj plnú podporu Medzinárodnému trestnému súdu (ICC).
ICC pre únosy ukrajinských detí vydal zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina a jeho komisárku pre práva detí Máriu Ľvov-Belov ešte v roku 2023. Putinovi to odvtedy znemožňuje cestovať do vyše 120 krajín po celom svete, vrátane Slovenska, keďže by mu v nich hrozilo zadržanie. Na ICC je zároveň vyvíjaný asi najväčší tlak v jeho histórii po tom, čo naňho Washington uvalil sankcie. EÚ sa teraz ponáhľa nájsť spôsob, ako inštitúciu ochrániť.
