Sankcie výrazne obmedzili obchod s Ruskom, firmy si však vyberajú colnice v štátoch s miernejšími kontrolami
Obchod s tovarom medzi Európskou úniou a Ruskom klesol z 253 miliárd eur v roku 2021 na 58 miliárd eur vlani, teda o viac než tri štvrtiny. Výrazne ubudol aj tovar, na ktorý sa sankcie nevzťahujú. Priamy vývoz tovaru, ktorý ruská armáda najviac potrebuje, sa z EÚ od roku 2023 takmer zastavil. Vyplýva to zo správy Európskeho dvora audítorov o obchodných sankciách voči Rusku.
Sankcie obmedzujú alebo zakazujú napríklad vývoz tovaru s dvojakým, teda civilným aj vojenským použitím, pokročilých technológií či dopravných zariadení do Ruska a dovoz železa, ocele, dreva či zlata odtiaľ. Podľa údajov lotyšskej finančnej správy tamojší colníci v roku 2024 najčastejšie zamietli smerom do Ruska vývoz vozidiel, strojov a ich súčiastok či elektrických zariadení.
Slabinou podľa audítorov je, že štáty sankcie nevymáhajú rovnako. Bulharsko od roku 2022 nezaznamenalo ani jeden prípad, keď by tovar z iných štátov Únie pri vývoze cez jeho územie nespĺňal sankčné pravidlá EÚ. Lotyšsko takých vývozných zásielok v roku 2024 napočítalo približne 2 100. Obe krajiny pritom ležia na vonkajšej hranici EÚ, takže cez ne vyvážajú tovar mimo Únie aj firmy z iných členských štátov.
Colníci v pobaltských štátoch za určitých podmienok pustia tovar pod sankciami za hranicu Únie, len ak dostanú aj vyhlásenie výrobcu. Inde to nežiadajú. O výnimkách zo sankcií pri vývoze rozhoduje každý štát sám. Taliansko napríklad povolilo vývoz dvoch zásielok do Ruska. Pri odchode z Únie však jednu zastavili colníci v Litve a druhú v Poľsku. Zásielku zastavenú v Poľsku vrátili do Talianska, tam ju schválili znova a do Ruska odišla cez taliansky prístav. Komisia k tomu zopakovala, že o presadzovaní rozhodujú štáty a zasiahnuť nemá dôvod.
Rozdielne colné postupy podľa audítorov vytvárajú firmám príležitosť zámerne si vybrať úrad vydávajúci povolenia či colnicu v štáte s miernejšími kontrolami. Práve takýto výber považujú za kľúčové riziko, môže totiž uľahčiť obchádzanie sankcií.
Jednotný postup oslabujú aj samotné pravidlá. Nariadenia o sankciách obsahujú nepresné pojmy ako „nevyhnutne potrebné“ či „maximálne úsilie“ a colné predpisy niekedy používajú inú terminológiu. Nejasné znenie podľa správy uľahčuje jednomyseľnú dohodu štátov, no môže viesť k nerovnomernému vykonávaniu. Líšia sa aj tresty. Niektoré štáty porušenia sankcií postihovali trestnoprávne, iné administratívne. Rozdiely má zmierniť smernica EÚ s minimálnymi pravidlami, keď ju všetky štáty v plnej miere a správne vykonajú.
Podľa odporúčaní audítorov by sa Komisia mala do roku 2027 v návrhoch a usmerneniach vyhýbať nejednoznačným pojmom a preveriť, či štáty sankcie presadzujú jednotne. Do roku 2028 by mala navrhnúť kritériá na posudzovanie účinnosti sankcií, zatiaľ ich nemá.
„Obchodné sankcie EÚ dosiahnu zamýšľaný vplyv, ak ich budú všetky členské štáty uplatňovať jednotne a koordinovane,“ uviedol Mihails Kozlovs, člen dvora audítorov zodpovedný za audit.
