Školy udelili desať percent úväzkov učiteľom bez plnej kvalifikácie
Na Slovensku v školskom roku 2024/2025 pripadalo 10 percent prepočítaných úväzkov učiteľov verejných základných a stredných škôl na vyučovanie zabezpečované učiteľmi bez plnej kvalifikácie. Ukazuje to najnovšie vydanie Education at a Glance z dielne OECD, o dátach informuje na sociálnej sieti Inštitút vzdelávacej politiky (IVP).
Publikácia sa osobitne venuje nedostatku učiteľov a zvyšovaniu atraktivity učiteľského povolania. „Úplne odstrániť nedostatok učiteľov sa podľa OECD pravdepodobne nepodarí ani pri využití všetkých dostupných nástrojov, pretože ide čiastočne o dôsledok nedostatku pracovníkov v celej ekonomike. Školstvo tak súperí s ostatnými sektormi o obmedzený počet ľudí a bude musieť efektívnejšie využívať svojich zamestnancov, napríklad pomocou technológií alebo väčšieho zapojenia podporného personálu,“ uvádza IVP.
Dopĺňa, že nedostatok učiteľov sa v krajinách prejavuje dvojako. Jednak neobsadenými miestami učiteľov, alebo vyšším podielom výučby zabezpečovanej učiteľmi bez plnej kvalifikácie. Spomínaný podiel takéhoto vyučovania na Slovensku v školskom roku 2024/25, teda 10 percent, je len o málo vyšší než priemer OECD, ktorý je 9,1 percenta. Neraz ale ide o kvalifikovaných učiteľov, ktorí učia niekoľko hodín predmet, na ktorý nemajú aprobáciu. „Údaj z reportu zahŕňa aj začínajúcich učiteľov v adaptačnom vzdelávaní, ktorí kvalifikáciu už majú, podľa národných dát je preto podiel nižší (6,8 percenta),“ upozorňuje IVP.
Údaje OECD ukazujú, že slovenskí učitelia sú síce spokojní s pracovnými podmienkami, no s platovým ohodnotením už menej. S podmienkami, s výnimkou platu, je spokojných 81 percent učiteľov na 2. stupni základných škôl, čo je viac než priemer OECD, ktorý predstavuje 68 percent. Zároveň je ale so svojím platom spokojných len 27 percent slovenských učiteľov, kým priemer štátov OECD je 39 percent.
„Vo väčšine krajín OECD zarábajú učitelia menej ako iní dospelí s vysokoškolským titulom. Na Slovensku dosahuje plat učiteľa na 2. stupni ZŠ v priemere 74 percent zárobku iných vysokoškolsky vzdelaných ľudí, v krajinách OECD 91 percent,“ uvádza IVP.
V školskom roku 2024/2025 odišlo na Slovensku šesť percent kvalifikovaných učiteľov, čo je o málo menej, než priemer OECD, ktorý bol 6,4 percenta. „Častým spôsobom, ako krajiny riešia nedostatok učiteľov, je aj získavanie ľudí z iných odvetví,“ poukazuje IVP. Na Slovensku je podiel učiteľov 2. stupňa ZŠ, ktorí predtým minimálne 10 rokov pôsobili mimo školstva, 7,3 percenta. Priemer štátov OECD je pri tom 8,4 percenta.
Z údajov OECD vyplýva, že medzi učiteľmi na Slovensku je podiel žien vyšší než v priemere krajín OECD. V materských školách tvoria bezmála 100 percent učiteľov, priemer OECD je 96 percent. Na 2. stupni základných škôl je žien učiteliek 79 percent, kým priemer v štátoch OECD je 68 percent. „Ženy majú u nás výrazné zastúpenie aj vo vedení škôl. Kým na 1. stupni ZŠ v krajinách OECD tvoria 83 percent učiteľov, ale iba 67 percent vedenia, na Slovensku je ich zastúpenie v oboch skupinách takmer rovnaké: 89 percent medzi učiteľmi a 90 percent vo vedení,“ uvádza IVP.
Ako na Slovensku, tak aj v priemere štátov OECD, má počet detí vo veku od päť do štrnásť rokov do roku 2033 poklesnúť o deväť percent. Ako uvádza IVP, mohlo by to znížiť dopyt po učiteľoch, no skúsenosti z posledného desaťročia podľa OECD ukazujú, že menej žiactva automaticky neznižuje potrebu učiteľov. Vplyv majú aj regionálne rozdiely a rozhodnutia o veľkosti tried, odchody učiteľov z povolania či financovanie.
„Údaje OECD ukazujú, že Slovensko v nedostatku učiteľov nevytŕča. Podiel nedostatočne kvalifikovaných učiteľov aj odchody učiteľov z povolania sú blízko priemeru OECD. Výrazne slabším miestom zostáva platové ohodnotenie učiteľov,“ uzatvára IVP.
